Vymáhateľnosť práva a efektívne fungovanie orgánov ochrany práva, najmä justície bolo predmetom tohto prednáškového cyklu. V prednáškach som sa venovala otázkam: čo všetko ovplyvňuje vymáhateľnosť práva? Akú rolu v tom celom hrá legislatíva alebo prečo môže v Rakúsku fungovať Občiansky zákonník už viac ako 200 rokov? Ako vlastne vyzerá slovenský súdny systém naozaj? Čo v sebe skrýva pojem nezávislá justícia a prečo je to dôležité? Aké sú problémy justície v tranzitívnych krajinách na príklade Slovenska? A v minulej prednáške bola reč aj o vzťahu práva, vymáhateľnosti práva a spravodlivosti.
Mojím cieľom bolo, práve v tomto čase, keď dominuje kritický pohľad na vymáhateľnosť práva a fungovanie justície na Slovensku, priblížiť zložitosť fungovania nielen justičného systému, ale aj vzťahov medzi efektívnym vymáhaním práva, možnosťami legislatívy a jej kvalitou, efektívnosťou fungovania orgánov aplikácie práva, ale aj vnímaním spravodlivosti. Považovala som to za dôležité, pretože len uvedomenie si zložitosti systému môže napomôcť problémy naozaj riešiť. Pretože čakávania zázračného riešenia, ktorého výsledky sa prejavia rýchlo, môžu byť lákavé, ale neúčinné.
Zadefinovali sme pojem vymáhania práva v najširšom slova zmysle ako subsystém spoločnosti, ktorý podporuje dodržiavanie zákona a odhaľuje a trestá osoby, ktoré porušujú pravidlá a normy, ktorými sa spoločnosť riadi.
Dospeli sme k záveru, že vymáhanie práva funguje vtedy, ak sankcia, trest je taký, aby bol citeľný a súčasne musí existovať reálne riziko, že bude uložený. Tým je daný vzťah medzi legislatívou (ktorá určuje sankcie, ktoré môžu byť uložené) a fungovaním inštitúcií (ktoré sankcie dané právom ukladajú a vymáhajú). V tomto vzťahu platí, že od kvality a efektívnosti fungovania inštitúcií, polície, prokuratúry a súdov závisí úroveň vymáhateľnosti práva. A súčasne od toho závisí aj motivácia jednotlivcov dodržiavať zákon.
Vysvetlili sme si, ako funguje aplikácia práva (právnej normy) na konkrétny prípad.
Právna norma je pravidlo správania sa, niečo dovoľuje, prikazuje alebo zakazuje. Z povahy veci ale každá právna norma je a musí byť abstraktná, všeobecná. Pretože právna norma sa vzťahuje na neurčitý počet prípadov obdobného správania sa v obdobných situáciách. Neupravuje správanie sa konkrétnej osoby v konkrétnej situácii. Správanie konkrétneho človeka v konkrétnej situácii podriaďujeme (subsumujeme) pod právnu normu. A pritom vzniká, samozrejme, otázka, pre tento jeden konkrétny prípad, ako aplikovať všeobecnú právnu normu? Právnici majú na to nástroj, ten nástroj to sú interpretačné metódy (doslovný alebo gramatický výklad, teleologický výklad atď.). A v konkrétnom prípade ich použitie závisí od uhla pohľadu, od toho, záujmy ktorej strany právnik obhajuje.
V konkrétnom prípade rozhodne o tom, kde je právo, teda o použití všeobecnej právnej normy na konkrétny prípad príslušný orgán, v našom konkrétnom prípade súd. Preto sa niekedy hovorí, že orgány ochrany práva sú orgánmi nachádzania práva pre daný konkrétny prípad. Kvalita rozhodnutia a zrozumiteľnosť rozhodnutia a jeho odôvodnenia v konkrétnej veci má vplyv na vnímanie práva a spravodlivosti sporiacich sa strán v konkrétnom prípade. Rýchlosť konania v konkrétnom prípade na usporiadanie vzťahov medzi stranami v reálnom čase, ovplyvňuje právnu istotu strán v konkrétnom prípade, teda to, že strany vedia, kde je právo, a ako sa majú správať v konkrétnom prípade.
Hovorili sme o tom, že nízka úroveň vymáhateľnosti práva vytvára bariéru podnikania, pretože zvyšuje náklady podnikateľov. A v krajnom prípade spôsobuje platobnú neschopnosť.
Z čísiel vyplýva, že priemerná dĺžka súdnych konaní na Slovensku v rozhodujúcich agendách sa od roku 2005 každým rokom o niečo skracuje (s výnimkou trestných vecí, kde ten zlom nastal v roku 2008). Z hľadiska podnikateľského prostredia sú významné najmä údaje v obchodnoprávnej agende. Za sedem rokov sa priemerná dĺžka konania skrátila o 9 mesiacov, medián je menej ako 8 mesiacov.
Napriek tomu však vo vnímaní podnikateľov nenastal posun, ako každoročne ukazujú prieskumy medzi podnikateľmi. Kde je problém?
Určite každý podnikateľ má svoju osobnú skúsenosť s dlhotrvajúcim sporom, s nízkou efektívnosťou a prílišnou formálnosťou priebehu procesu. Zrýchlenie súdnych konaní, najmä zrýchlenie súdnych konaní na súdoch, ktoré rozhodujú v lehotách niekoľkonásobne dlhších ako je priemer na Slovensku, nesporne môže pomôcť a, čo je dôležité, zníži priestor pre korupciu na súdoch. Pretože platí, že vo fungujúcom systéme je priestor pre korupciu menší ako v nefungujúcom. Rýchlosť konania ale nevysvetľuje úplne vysokú miera nedôvery v justičný systém. Z tohto pohľadu treba zopakovať, že inštitucionálna nezávislosť justície nie je samoúčelná. Má garantovať nestranné rozhodovanie súdov bez politických vplyvov. Rovnako dôležité ako rozhodovanie politických vplyvov je, aby na rozhodovanie nevplývali iné ako politické záujmy. Nezávislosť justície ako predpoklad nestranného rozhodovania nie je výsadou justície, nie je výsadou sudcov, je výsadou ľudí, ktorí predstupujú pred súd.
Diskusia
Počet príspevkov v diskusii je 2. Zobraziť celú diskusiu.
podla mna je velkou chybou aby stat urcoval vysku trestu. Stat by maal rozhodnut len o vine ale trest by mal ulozit poskodeny avsak mala by tam byt hranica na majetkove skody do vysky cca š nasobku vysky skody. mala by byt moznost vziat zivot. Ak niekto zavrazdi niekoho tak rodina toho zavrazdeneho by mala mat pravo odobrat zivot vrahovi alebo ak sa ooni rozhodnu, mozu od neho ziadat financnu kompenzaciu ktoru vrah sposobil tym ze zavrazdeny e.g nemoze zarabat… vuhoda tohoto je taka ze, poskodena strana dosiahne urcite zadozucinenie a stat to nic nestoji, kdezto ked ho odsudime na dozivotie, stat ma zataz vo forme starostlivosti o vazna. V pripade ze by sa jednalo o neumyselny cin a vrah by to lutoval, mohla by na to rodina poskodeneho prihliadat.
Kde berie stat patent na vysku trestu?
Tato skupina ludi okolo pana Miklosa vratane prednasajucich su len prachobycajni zlodeji a zradcovia nasho spolocneho statu.