Dlhy krajín a súkromnej sféry dosiahli v súčasnosti extrémne a vzhľadom na existujúci ekonomický rast neudržateľné hodnoty. Celkový dlh jednotlivých krajín a vyčíslenie korekcie, ktorá je potrebná na to, aby dosiahol dlhodobo udržateľnú úroveň 180% HDP (180% vychádza zo stabilnej úrovne dlhu, keď majú domácnosti, štát a súkromná sféra každý po 60% pri úroku 5% a nominálnom raste hospodárstva 3%).
Korekcia dlhu potrebná na dosiahnutie úrovne 180% HDP vyjadrená v % finančných aktív domácností danej krajiny.
Zdroj: The Boston Consulting Group: Back to Mesopotamia? Sep2011
Dlhová kríza vedie k tomu, že niektoré krajiny EMÚ sú na pokraji bankrotu. V súčasnosti už nie je možné bezbolestné riešenie, ku korekcii deficitov a rastu dlhov musí skôr alebo neskôr dôjsť. Cenou bude pokles životnej úrovne, no čím skôr sa problém začne riešiť, tým nižšie budú jeho náklady. Na vyriešenie dlhovej krízy treba:
- Reštrukturalizovať dlhy problematických krajín (Grécko, Portugalsko, dlh írskych bánk)
- Likvidovať nesolventné finančné inštitúcie v zrýchlených bankrotoch a aukciách aktív, garantovať vklady v rámci existujúceho poistenia vkladov za asistencie ECB, rekapitalizovať z národných zdrojov systematicky dôležitých bánk, následne ich reprivatizovať
- Zásadne konsolidovať verejné financie krajín eurozóny
- Reformovať bankový sektor a oddeliť depozitné (100% rezervy) a investičné bankovníctvo a zabrániť tak vzniku podobných kríz v budúcnosti
- Reformovať fungovanie Eurosystému, diferencovať medzi rizikovosťou dlhopisov jednotlivých krajín, obmedziť tvorbu peňazí v systéme, naviazať euro na komoditu alebo úplne privatizovať tvorbu peňazí
- Na fungovanie jednej monetárnej únie nie je nutná fiškálna únia. Historicky bol celý svet monetárnou úniou – používal zlato ako peniaze. Na to, aby nedochádzalo k nerovnováham, stačí kredibilný sľub, že dlhy jednej krajiny ostanú jej problémom a existuje reálna hrozba bankrotu – potrestania nezodpovedných veriteľov.
Že sa príliš veľký dlh nedá riešiť ďalším dlhom nie je floskula ale fakt, ktorý okrem iných hovorí aj Bill Gross - CEO najväčšieho dlhopisového fondu na svete PIMCO. Euroval predstavuje práve takúto snahu, krajiny, ktoré majú samy problémy s vysokým dlhom, majú požičiavať ešte zadlženejším krajinám. Garancie krajín iným krajinám ohrozujú ich vlastný rating (Taliansko, Francúzsko). Existencia EFSF a jeho využívanie odstraňuje tlak súkromných dlhov a paradoxne tak zľahčuje ďalšie zadlžovanie. EÚ má pritom problém nájsť mechanizmus, ktorým by donútila krajiny, ktorým pomáha, robiť bolestivé opatrenia. Grécko neprivatizuje, Taliansko dostatočne nešetrí. Zároveň snaha vytvoriť politický tlak zo zahraničia vedie k rastu nacionalistických vášní v únii.
Odporúčaná literatúra
Bill Gross about the fact that debt cannot be solved by another debt
http://www.pimco.com/EN/Insights/Pages/Pennies-from-Heaven.aspx
British draft of a banking system
http://blog.mises.org/13868/british-proposal-for-banking-reform-fractional-reserve-banking-versus-deposits-and-loans-2/
INESS Policy Note: The opinion of INESS to rising EFSF and extension of its competences
http://www.iness.sk/themes/Milo/texty/INESS%20Policy%20Note%202011%20Oktober.pdf
Diskusia
Počet príspevkov v diskusii je 31. Zobraziť celú diskusiu.
ty si musis riesit riadny komplex menejcennosti ked sa vsade prezentujes ako velky vedator, ktory prave objavil svet. Ked nevies ako zaujat a pritiahnut na seba a tvoja uzasnu reformu pozornost tak chod s tym do telky a vsetkym povedz o tom tvojom prevratnom objave, ktory vyriesu globalnu krizu, hlad, biedu a utrpenie na celom svet…. Ale tu s tym prosim ta neotravuj a nezatazuj ludi citanim tych tvojich nezmyslov…..a to ze su to nezmysly pochopia prave ti viac chapajuci
Teraz som zistil, ze zvysenie zivotnej urovne na Slovensku nenaraza len na nevolu politikov, ale aj na samotnych Slovakov, ktori nemaju dostatocny nadhlad nad trhovym hospodarstvom. Da sa pomahat Slovakom, ktori nie su dostatocne inteligentni, aby tito pomoc pochopili?
REALIZÁCIA PROJEKTU JEDNOTNEJ ODVODOVEJ DANE
http://amaterskenoviny.comule.com/realizacia.php
ok takze uz no comment….ale nie kvoli tomu ze by som si myslel ze jak si ma zotrel ale kvoli tomu ze si myslim ze to uz nema zmysel sa s tebou o tom bavit. Takze pekne sviatky ti zelam.
Trochu divne, ze urazas a kritizujes nieco, co sa ti nechce citat, ale dobre. Ty jednoducho nechces pochopit to, ze v sucasnosti je praca zdanena 41% a zisk len 19%. Ako nazves hruby zisk spolu so mzdovymi nakladmi? Ja som si to minule nazval obrat, aj ked obrat znamena, nieco ine. Finta je v tom, ze firma, ktora nezaznamena ziadny zisk a cely svoj obrat minie na platy zamestnancov musi statu dat 41%. Ale firma, ktora len polovicu obratu da zamestnancom a polovicu si necha ako zisk tak ta zaplati statu len 30% z obratu. A v tom je velka nespravodlivost sucasneho systemu.
A teraz k tvojim bodom:
1. Priznam sa, ze som ta poplietol. Totis reforma sposobi dva druhy presunu financii v hospodarstve:
a) medzi firmami - tie s velky ziskom (velky zisk znamena, ze je vyrazne vacsi ako su mzdove naklady) daju cast penazi reformou tym chudobnejsim firmam a to konkretne ich zamestnancom, ktorym sa zvysia platy s tym, ze cisty zisk tajto chudobnej firmy sa nezmeni.
b) presun penazi v ramci jednej firmy - a to konkretne usetrene odvody zamestnavatelov za zamestnancov by sa presunuli do ich hrubeho zisku a to je to co si spominal, ze by si mohli firmy tento vyssi zisk lahko schovat do nakladov. Ale po prve nemali by motivaciu pretoze, ich cisty zisk by sa nezmenil ani vyssou danou, po druhe mali by len dve moznosti ako to urobit, bud nekalim sposobom a to by mal odhalit danovy urad alebo legalnym sposobom napriklad peniaze investovat, co by bolo len pre hospodarstvo plusom. A teraz priklad v Peugeote, ktory ma 1,8mld sk mzdove naklady by museli takto presunut 380 mil sk do zisku, ktory je dnes 2,2mld sk. Myslis ze by sa firme Peugeot podarilo sumu 380 mil sk schovat do nakladov? Keby sa to dalo, tak by tato firma nevykazovala zisk 2,2mld sk. A prave o taketo firmy ide, male firmy nie su az take