Prepis | 6. prednáška: Írsko - Univerzita pre moderné Slovensko

V minulotýždňovej prednáške sme si stručne vysvetlili vznik eurokrízy a jej priebeh v prípade Grécka.

Írsko je druhou krajinou, ktorá o pol roka po Grécku, v novembri 2010, požiadala EÚ o pomoc z medzitým na tento účel vytvoreného ochranného valu (EFSF). Z hľadiska miery dôveryhodnosti v očiach finančných trhov sa teda Írsko dostalo do veľmi podobnej situácie ako Grécko, avšak z iných dôvodov.

Ako sme si ukázali v jednej z prednášok prvého trimestra UPMS, Írsko bolo žiarivým príkladom úspechu, z najchudobnejšej krajiny západnej Európy sa v ekonomickej úrovni (HDP/obyv.) prepracovalo na druhé miesto (za Luxemburskom). V hviezdnych rokoch 1990 – 2007 reálny HDP vzrástol štvornásobne a zamestnanosť dvojnásobne. Potom prišla svetová finančná a ekonomická kríza a Írsko zasiahla omnoho silnejšie ako iné krajiny EÚ. Prečo?

Existovali dva zdroje tohto rýchleho rastu v rokoch 1990 – 2007. Prvý, ktorý bol dominantný do roku 2000, bol rast reálnej konkurencieschopnosti, produktivity a exportnej výkonnosti, daný najmä konvergenciou, reformami, integráciou a významným prílevom zahraničných investícií. Vďaka tomuto zdravému a udržateľnému rastu Írsko okolo roku 2000 dosiahlo úroveň bohatých a vyspelých západoeurópskych krajín a očakávalo sa, že tempo rastu írskej ekonomiky sa zmierni a priblíži tempám rastu týchto krajín. Nestalo sa, Írsko naďalej rástlo výrazne rýchlejšie, v zásade tým istým tempom ako dovtedy, teda asi dvakrát rýchlejšie ako krajiny, ktoré medzitým dobehlo. A zdrojom tohto nadmerného a umelého rastu bola do značnej miery realitná bublina, financovaná bankovými úvermi. Teda podobný problém ako v USA.

O nevídanom rozmere tejto realitnej bubliny svedčí nasledovný graf:

Graf č.1 Bankové úvery domácnostiam a nefinančným inštitúciám ako percento HDP v rokoch 1999 a 2008

Ako vidieť z grafu, v Írsku narástol objem bankových úverov za tieto roky (1999 - 2008) zo 60 % HDP na vyše 200 % HDP, pričom veľká časť týchto úverov smerovala do realitného trhu, teda do novej výstavby. Na druhom a treťom mieste sa v náraste objemu úverov umiestnili Španielsko a Portugalsko a aj to je jedna z príčin ich terajších problémov. V Nemecku sa za to isté obdobie objem úverov voči HDP dokonca mierne znížil. Pri miere tejto bubliny si treba uvedomiť, že ide o ukazovateľ voči HDP za desať rokov a v tomto období rástol írsky HDP asi dvojnásobne rýchlejšie ako priemer v západnej Európe. Vznikla naozaj gigantická bublina.

O miere nafúknutosti realitnej bubliny v Írsku svedčí aj nárast cien bytov. Kým ešte v roku 1997 stál priemerný nový byt trojnásobok ročného priemerného príjmu, v roku 2006 to bol už takmer desaťnásobok ročného priemerného príjmu. V roku 2007, na vrchole bubliny, Írsko stavalo polovicu počtu nových domov oproti Veľkej Británii, ktorá má v porovnaní s Írskom 14-krát viac obyvateľov. V Írsku v oblasti stavebníctva v tom čase pracovalo 13 % všetkých zamestnaných, čo bolo viac ako dvojnásobok oproti priemeru eurozóny. V roku 2007 bublina praskla, výstavba sa takmer zastavila, stavebníctvo a banky sa dostali do veľmi vážnych problémov. Mechanizmus vzniku a prasknutia realitnej bubliny nájdete v prednáškach druhého trimestra UPMS.

Írske banky, ktoré požičali developerom a špekulantom s pôdou obrovské čiastky, sa dostali do vážnych problémov. Vláda, v obavách pred náporom vkladateľov, zaručila sto percent vkladov obyvateľov, čím prebrala značnú časť bankového rizika na plecia rozpočtu. Írska vláda prevzala od bánk zlé úvery za 40 mld. eur a naliala do bánk 30 mld. eur nového kapitálu, teda spolu asi polovicu HDP, situácia však aj tak ostala zlá. Problémom totiž je aj to, že írske banky sa asi z polovice refinancujú na medzinárodných trhoch omnoho drahšie, ako sú ich výnosy z domácich pôžičiek.

Toto všetko viedlo aj k výraznému rastu verejného dlhu. Írsko si v minulosti zvyklo, že počas rokov vysokého rastu rástli príjmy aj pri nízkych daniach a deficit a verejný dlh boli nízke. V rokoch 2007 – 2009 sa však daňové príjmy znížili o 20 %, kým výdavky vzrástli o 9 %, napríklad aj preto, že nezamestnanosť sa zvýšila trojnásobne na úroveň 13 %.

V priebehu jesene 2010 sa situácia v írskych bankách vyhrotila ešte viac a vláda sa rozhodla zachrániť ich, požičať si na túto záchranu peniaze z európskeho ochranného valu. Výška pôžičky je 85 mld. eur, z toho 22,5 mld. eur poskytol MMF.

Írsku bola poskytnutá celková pomoc 85 mld. eur z toho:

a) European Financial Stability Mechanism (EFSM) - 22,5 mld. eur

b) European Financial Stability Facility (EFSF) - 17,7 mld. eur

c) UK, Švédsko, Dánsko -  4,8 mld. eur

d) MMF -  22,5 mld. eur

e) Írsko (príspevok z rezerv pokladničnej hotovosti a zo štát. dôchodkového rezervného fondu) - 17,5 mld. eur

Deficit verejných financií dosiahol v roku 2010 astronomickú úroveň 32 % HDP, z väčšej časti (19 % HDP) je však daný jednorazovými nákladmi na záchranu írskych bánk. Verejný dlh prekročil v roku 2010 100 % HDP, pričom v priemere v rokoch 1999 – 2007 dosahoval úroveň 32 % HDP.

A akú úlohu v tomto všetkom zohralo v Írsku euro? Zrejme dosť dôležitú. Nízke úrokové miery totiž ešte zvýšili dostupnosť peňazí a ľahkú financovateľnosť realitného boomu a teda pomohli nafúknuť bublinu. Bublina sa v Írsku začala nafukovať práve od vzniku eurozóny a v tomto období (2000 – 2007) vzrástli mzdy o 40 % nad úroveň miezd u obchodných partnerov a Írsko tým stratilo konkurencieschopnosť. Voči nemeckým napríklad vzrástli írske reálne mzdy za roky 1999 – 2009 o 37,4 %. Teraz je samozrejme problémom, že euro bráni túto disproporciu vyrovnať jednoduchým spôsobom – devalváciou.

Napriek tomu, že Írsko sa po Grécku stalo druhou krajinou, ktorá sa dostala do vážnych problémov a musela požiadať EÚ o pomoc, írsky príbeh je iný ako grécky. Írsko sa do problémov dostalo najmä kvôli obrovskej realitnej bubline a dôsledkom, ktoré zanechala v bankovom sektore. Írsko je zároveň dôkazom toho, aké devastujúce účinky môže mať zlyhanie bánk a ako sa politici, ale v konečnom dôsledku najmä daňoví poplatníci, stávajú rukojemníkmi bánk a celého dnešného bankového systému.

Ale o tom viac v nasledujúcej prednáške.