Prepis | 4. prednáška: Geografia (Dalibor Roháč) - Univerzita pre moderné Slovensko

Dnešnú prednášku začneme tým, že sa pozrieme na mapu, ktorá pochádza zo známeho článku Johna Gallupa, Jeffreyho Sachsa, a Andrew Mellingera z roku 1999. Jeffrey Sachs patrí medzi najvplyvnejších špecialistov na rozvojové krajiny v oblasti rozvojovej ekonómie. Ešte o ňom budeme počuť v diskusii o vplyve rozvojovej pomoci.

Čo nám táto mapa ukazuje? Čím červenšia je krajina, tým je jej HDP na obyvateľa vyššie. Čím svetlejšia je, tým nižšie.

 Dve veci udrú do očí:

1. Krajiny v tropických oblastiach, teda medzi Obratníkom Raka a Obratníkom Kozorožca, sú prakticky všetky chudobné. 

2. Krajiny s pobrežím sú v priemere bohatšie než krajiny vo vnútrozemí. Na tejto mape nie je mimo Európy ani jedna vnútrozemská krajina, ktorá by mala vysoký príjem na obyvateľa.

Čo tieto fakty môžu znamenať? Sachs a jeho spoluautori tvrdia, že geografická poloha má na ekonomický rozvoj priamy vplyv. Aké sú možné mechanizmy?

-poľnohospodárstvu sa darí viac v miernych klimatických podmienkach,

-tropické podnebie je zdrojom chorôb. Napríklad životný cyklus plazmódia – parazita, ktorý spôsobuje maláriu – je závislý na teplých klimatických podmienkach,

-prístup k moru znamená lepší prístup k medzinárodnému obchodu,

-prítomnosť prírodných zdrojov môže priamo ovplyvňovať ekonomickú prosperitu (napr. Katar, Spojené arabské emiráty).

Článok Sachsa a spoluautorov sa snaží odhadnúť na základe dát parametre nasledujúcich rovníc:

Úroveň HDP = percento tropickej plochy krajiny + prítomnosť malárie + prítomnosť uhľovodíkových zdrojov + rôzne inštitucionálne charakteristiky + iné,

Rast HDP = úroveň HDP v roku 1965 + vzdelanie + dĺžka dožitia v roku 1965 + percento tropickej plochy krajiny + prítomnosť malárie + prítomnosť uhľovodíkových zdrojov + dĺžka pobrežia + rôzne inštitucionálne charakteristiky + iné.

Výsledky, na ktoré prišli, poukazujú na to, že geografické charakteristiky hrajú pri vysvetlení hospodárskych výsledkov významnú úlohu. A to platí či už pre hospodársky rast v akomkoľvek danom momente v čase, tak i pre dlhodobú úroveň HDP.

V čiastočne inej forme bolo toto vysvetlenie spopularizované Jaredom Diamondom v jeho mimoriadne úspešnej knihe „Guns, Germs, and Steel“ – čiže „Zbrane, Mikróby a Oceľ“. Diamond tvrdí, že priebeh ľudskej histórie bol predurčený geografiou. Spoločnosti v geografických podmienkach priaznivých pre rozvoj poľnohospodárstva si vyvinuli lepšiu imunitu voči mikróbom z domácich zvierat a naakumulovali viac bohatstva nutného pre výrobu zbraní a ocele, ktoré zasa boli nevyhnutné pre kolonizáciu iných, menej šťastných spoločností. 

Spoločnosti, ktoré žili v oblastiach, ktoré neboli vhodné pre poľnohospodárstvo, tieto výhody nemali. Na rozdiel od ekonómov, ktorí pracujú s veľmi hrubými hypotézami, Diamond vypracoval veľmi detailnú a zároveň  atraktívnu teóriu, ktorá je ale mimoriadne špekulatívna.

Ako veľmi populárna je ale predstava, že na geografii záleží, medzi ekonómami? V roku 2002 vypracoval Dani Rodrik, ekonóm tureckého pôvodu pracujúci na Harvarde, s kolegami Arvindom Subramanianom a Francescom Trebbim štúdiu, ktorá tvrdí, že Sachsov výsledok je chybný. Rozdiely medzi týmito dvoma štúdiami sú technické, ale pointa je tá, že pokiaľ sa zoberú do úvahy presnejšie odhady kvality inštitúcií, tak geografická poloha prestane mať priamy vplyv na ekonomickú výkonnosť. Avšak, a to je dôležité, vďaka rôznym mechanizmom môžu mať geografické vlastnosti výrazný vplyv na kvalitu inštitúcií.

Na jeden taký mechanizmus sa pozrieme v budúcej prednáške. Bude ním otázka toho, do akej miery chorobnosť v kolóniách ovplyvnila rozhodnutia kolonizátorov sa v daných krajinách usídliť, alebo ich len vyrabovať. Toto rozhodnutie mohlo mať dlhotrvajúci vplyv na kvalitu inštitúcií a hospodárske výsledky aj dnes.

Iným takým mechanizmom je tzv. prekliatie prírodných zdrojov. Človek by si myslel, že prírodné bohatstvo je dobrá vec. Výskum ukazuje, že to nie je vždy pravda. Na jednej strane sú krajiny, ako Nórsko, ktoré v čase objavu prírodného bohatstva mali solídne inštitúcie. Také krajiny podľa všetkého z prírodných zdrojov profitovali. Na druhej strane je ale mnoho krajín, predovšetkým v subsaharskej Afrike, ktoré v čase objavenia prírodných zdrojov mali skorumpovanú, nefunkčnú či vyslovene predátorskú vládu. Pre tieto sa stali prírodné zdroje pohromou.

Príjem z prírodných zdrojov totiž zbavuje vládu ekonomickej závislosti na reálnej ekonomike. Motivácia chrániť produktívne aktivity, inováciu, vytvárať dobré podnikateľské prostredie je silná, ak je vláda odkázaná na príjmy z daní uvalených na reálnu ekonomiku. Ak má zaručený stály príjem z prírodných zdrojov, je ťažké ju presvedčiť, aby pre svojich občanov a reálnu ekonomiku čokoľvek urobila.

Čo je ešte horšie, prírodné zdroje sa v rozvojovom svete často našli v etnicky a inak rozdelených krajinách. V takýchto miestach,  ktorými sú napríklad Nigéria či Kongo, viedla prítomnosť prírodných zdrojov k etnickému konfliktu a občianskej vojne nakoľko každá relevantná skupina sa snažila namiesto budovania produktívnej ekonomiky o ovládnutie prírodných zdrojov. Ako ukázali oxfordskí ekonómovia Paul Collier a Anke Hoeffler, tento efekt je horší v prípade prírodných zdrojov, ktoré sú koncentrované na jednom mieste, a ktorých ťažba a predaj je centralizovaná. Príkladmi sú ropa či zemný plyn.

Pochopiteľne, otázka vzťahu medzi prírodnými zdrojmi, geografickou polohou a ekonomickou výkonnosťou nie je ani zďaleka doriešená. Jeffrey Sachs napríklad stále tvrdí, že niektoré geografické charakteristiky, predovšetkým vystavenie malárii, má trvalé dopady na úroveň ekonomického rozvoja. Ako sme si ukázali v prvej prednáške, empirické možnosti testovania hypotéz v ekonómii sú obmedzené. Veľká časť existujúceho výskumu ale naznačuje, že hlavný efekt prírodných zdrojov na ekonomickú výkonnosť je nepriamy , čiže cez efekt na politické a ekonomické inštitúcie.