Dnešná prednáška bude o tom, ako prebieha a prebiehala konsolidácia verejných financií na Slovensku. Slovensko sa odhodlalo k významnej konsolidačnej stratégii zatiaľ dvakrát. Prvýkrát v roku 2002 a druhýkrát v roku 2010. Pozrime sa na to, čo môžeme o týchto obdobiach šetrenia hovoriť.
Zaujímavé je, že v obidvoch prípadoch vidíme stratégiu podľa rovnakého scenára. Ja to volám „3S stratégia." Konsolidácia je totiž chápaná komplexne a pozostáva z troch základných komponentov: stabilizácia, štrukturálne reformy (druhé „S" z anglického slova structural reforms) a udržateľnosť (tretie „S" zo slova sustainability). Predstavte si zubnú pastu s tromi pásikmi alebo pilulku s tromi účinnými látkami. Prvým pilierom je stabilizácia, akási úľava od bolesti, kde ide často o plošné opatrenia, ktoré sú síce menej premyslené, ale keď horí, treba hasiť. Štrukturálne zmeny sú už skutočným liečením problému a nielen symptómov. Zároveň je dôležité, že často majú pozitívny efekt aj na hospodársky rast a ako vieme najľahšou cestou k nízkym schodkom, je zdravý a vysoký rast ekonomiky. Treťou zložkou konsolidačnej stratégie je udržateľnosť, teda prevencia pred ďalším ochorením. O nej budeme hovoriť podrobnejšie na ďalších prednáškach. Ide predovšetkým o zásahy do systémov, ktoré predstavujú rámec pre verejné financie alebo sú citlivé na starnutie populácie.
Najskôr sa pozrieme na „S" stratégiu v akcii v období 2002 až 2006. Toto obdobie môžeme označiť za takmer učebnicový príklad konsolidácie. Napriek tomu, že vláda znížila deficit verejných financií veľmi razantne z vyše 8 % z HDP pod 3 % z HDP, hospodársky rast sa nespomalil. Naopak, rast ekonomiky sa približne zdvojnásobil. Príklad Slovenska ukazuje, že je možné pri istých predpokladoch razantne šetriť a súčasne zvyšovať životnú úroveň občanov.
Vtedy stabilizačná fáza prebehla najmä cez škrty v oblasti transferov, konkrétne sociálnych dávok. Významné úspory sa podarilo dosiahnuť aj v spotrebe štátu ako aj prostredníctvom zavedenia tvrdších rozpočtových ohraničení v štátnych podnikoch a v zdravotníctve. Dôveryhodnosť stratégie spolu so zavedením Štátnej pokladnice viedlo k masívnym úsporám v úrokových výdavkoch.
O fáze štrukturálnych reforiem asi netreba veľa hovoriť, keďže mnohé z nich sú dodnes uznávané v zahraničí. Spomenul by som iba daňovú reformu, výrazné zlepšenie podnikateľského prostredia a trhu práce.
V oblasti udržateľnosti sa taktiež veľa urobilo. V rámci reformy riadenia verejných financií v spolupráci so Svetovou bankou sa podarilo zlepšiť analytické kapacity ministerstva financií, zaviesť viacročné a programové rozpočtovanie, spustiť Štátnu pokladnicu a Agentúru pre riadenie dlhu a likvidity ako aj odstrániť politický vplyv z prognózovania makroekonomiky a daní. Zmeny v dôchodkovom systéme a zdravotníctve taktiež zlepšili dlhodobú udržateľnosť verejných financií.
Celkovo sa dá povedať, že viac než 100 % opatrení bolo na výdavkovej strane, nakoľko daňová reforma viedla nie k zvýšeniu, ale k zníženiu daňových príjmov. O to viac bolo treba ešte konsolidovať. K úspechu „3S" stratégie pomohlo aj externé prostredie. Ekonomiky našich obchodných partnerov rástli, finančný sektor bol zdravý a menová politika mohla pôsobiť výrazne uvoľnenejšie. Navyše v roku 2004 sme vstúpili do Európskej únie.
Teraz sa pozrime na súčasné konsolidačné opatrenia. Budeme ich opäť rozoberať cez prizmu „S" stratégie. Samozrejme v súčasnosti nie je možné očakávať podobný úspech ako v rokoch 2002 až 2006. Na jednej strane finančný sektor a menová politika sú v úplne inej situácii ako vtedy a Slovensko sa nachádza v oveľa lepšej východiskovej situácii, čo značí, že skokové zmeny sú oveľa ťažšie.
V rámci stabilizačnej fázy sa vláda tentokrát sústredila najmä na spotrebu štátu. Výdavky na tovary a služby za dva roky klesnú nominálne o 20 %, kým výdavky na mzdy vo verejnom sektore v niektorých prípadoch o 15 %. Okrem toho sa prehodnocujú mnohé dotácie a investičné projekty. Viac ako polovica konsolidácie prebehne cez výdavkovú stranu. Na príjmovej strane sú opatrenia sústredené predovšetkým na odstránenie výnimiek z daňovo-odvodového systému a na zvýšenie nepriamych daní. Zvýšili sa aj niektoré poplatky a ozdravenie štátnych podnikov by malo priniesť do rozpočtu viac dividend. Vláda plánuje bojovať aj proti daňovým únikom.
V oblasti štrukturálnych reforiem je základným cieľom zvýšenie rastu ekonomiky a zmiernenie negatívnych efektov konsolidácie na hospodársky rast. Zmeny v Zákonníku práce, daňovo-odvodovom systéme, zjednodušenie vstupu do podnikania a opatrenia v súdnictve by mali zlepšiť podnikateľské prostredie. Reforma vysokého školstva a väčšia podpora znalostnej ekonomiky síce krátkodobé efekty neprinesú, ale z dlhodobého hľadiska sú kľúčové pre prosperitu Slovenska.
Udržateľnosť konsolidácie sa vláda snaží zabezpečiť prostredníctvom viacerých zmien. Elektronické aukcie a vyššia transparentnosť pri zmluvách so štátom má obmedziť neefektívne hospodárenie. Penzijná reforma by mala zlepšiť udržateľnosť prvého piliera a zvýšiť výnosy v druhom pilieri. V oblasti zdravotníctva sa javí ako kľúčové transformácia nemocníc na akciové spoločnosti, nová lieková politika a štandardizácia platieb za výkony. Pre posilnenie udržateľnosti vláda plánuje zmeniť rozpočtový rámec na Slovensku, čo bude témou ďalších prednášok.
Či bude konsolidačný plán úspešný aj v súčasnosti, ukáže až čas, avšak základné stavebné kamene stratégie dávajú nádej na dobrý výsledok.
Diskusia
Počet príspevkov v diskusii je 9. Zobraziť celú diskusiu.
Ja vidím trošku chybu v tom, že prednáška vraví o nominálnom znižovaní výdavkov na tovary a služby, pričom v teste je správna odpoved zníženie reálnych výdavkov
Elektronicke aukcie nie su vseliek.
Problem nie je len v tom, ze sa nieco kupuje draho. Problem je v tom, ze sa kupuje to, co netreba.
JÁN ŠTURC > ide o buducnost. priebezny dochodkovy system funguje prave tak, ze peniaze od dnes ekonomicky cinnych ludi sa pouziju na vyplatenie dochodkov pre dochodcov uz dnes. Nikde sa neukladaju. Preto sa to vola priebezny system. V buducnosti ma klesat pocet pracujucich ludi a zaroven stupat pocet dochodcov a teda bude do priebezneho systemu prichadzat menej penazi (od menej ludi) a bude potreba vyplacat viac penazi (viac dochodcov). Co je neudrzatelne. A preto sa v mnohych krajinach zavadza druhy pilier (a aj dalsie), kde sa peniaze uz ukladaju.
TOMÁŠ JANÍK > Ja dufam, ze sa opat budu nakupovat aj ine aktiva ako dlhopisy. Dlhopisy mali a stale maju povest bezrizikoveho aktiva. To sa ale s bankrotom / restrukturalizaciou dlhov viacerych krajin moze zmenit. Ich vykonnost je z dlhodobeho hladiska mierne nad urovnou inflacie. Akcie napriklad maju ovela vyssiu vykonnost z dlhodobeho hladiska. Ale zakladom pre dlhodobe portfolio by aj tak mala byt diverzifikacia rizika.
Ja mam na starnutie obyvatelstva podobny nazor. Plynule starnutie tu bolo aj doteraz a zrejme aj bude nadalej. Ja by som sa nehral na pana Boha, ktory chce vyriesit tento problem nakupovanim zahranicnych dlhopisov. Znovu zdoraznujem, ze peniaze maju iba vtedy hodnotu, ak su kryte pracou.
Teda ak budeme chciet dosiahnut vyssiu zivotnu uroven, ako bude schopne vyprodukovat cele Slovesko, tak zakonite niekto v cudzine bude musiet robit na nas slovakov. A prave tu je problem, pretoze starnutie obyvatelstva bude aj v ostatnych krajinach a preto si myslim, ze zahranicne dlhopisy v buducnosti nebude mat kto splacat a preto je to nezodpovedna cesta.
Nevidím problém v stárnutí obyvateľstva, pretože dôchodcovia si počas obdobia ekonomickej aktivity na svoj dôchodok zarobili. V priemere dôchodca formou odvodov na dôchodok odvedie o trochu viac ako vyčerpá.
Skôr je problém neprimeraného rastu nekvalitnej (ekonomicky neaktívnej) populácie.
Trvale nezamestnaní. Populácie tráviacej celý život na sociálnych podporách a dávkach.
Osobne by som bol v týchto prípadoch za politiku: “Malý dvor a dlhý bič”. Mám ale pocit, že súčasna vláda sa k tomu stavá inak.