>> <<
UPMS má už 6979 študentov 6979
Nová súťaž - doštuduj za odmenu - Výhercovia

2. prednáška:Epidémia chronických ochorení (Marián Faktor)

Lektor: UPMS | Štvrtok, 19. 2. 2015

Vitajte pri druhej prednáške z cyklu Problémy slovenského zdravotníctva a ich riešenia.

Minule sme ešte spomenuli, že Slovenská republika v porovnaní očakávanej dĺžky života v zdraví výrazne zaostáva za inými rozvinutými krajinami. Napriek významnému absolútnemu zlepšeniu tohto ukazovateľa počas posledných 20 rokov sa relatívne umiestnenie Slovenska nezlepšilo.

Výzva, pred ktorou Slovensko stojí, a nedokáže jej dobre čeliť, sa volá epidémia chronických ochorení.

Vývoj zdravotného stavu obyvateľov Slovenska nie je nijako zásadne odlišný od vývoja zdravotného stavu obyvateľov iných vyspelých krajín. Kým zhruba do konca päťdesiatych rokov 20. storočia boli hlavnou príčinou úmrtnosti a chorobnosti infekčné choroby, v priebehu šesťdesiatych rokov bola dokončená tzv. epidemiologická transformácia, v priebehu ktorej sa hlavnými príčinami skrátenia života a chorobnosti stali chronické ochorenia typu kardiovaskulárnych a nádorových ochorení, spôsobené najmä rizikovými faktormi súvisiacimi s naším životným štýlom.

Stojí pred nami i demografická výzva: detí sa rodí o polovicu menej než pred tridsiatimi rokmi, a zároveň pribúda obyvateľov v kategórii nad 65 rokov. Náklady na zdravotnú starostlivosť o seniorov sú pritom asi 6-násobne vyššie než sú náklady pri 20-ročných.

 

 

Historické úspechy hierarchických centrálne riadených systémov v obmedzení vplyvu infekčných chorôb a ich neschopnosť poradiť si s chronickými chorobami môže ilustrovať vývoj úmrtnosti v Československu a v ďalších európskych krajinách v posledných 50 rokoch. Kým koncom päťdesiatych rokov 20. storočia bolo Československo so svojím systémom štátom riadeného zdravotníctva na svetovej špičke v ukazovateľoch zdravotného stavu, následne sa začalo prepadať. Centrálne riadené zdravotníctvo, ktoré neposkytovalo žiadny priestor pre individualizáciu a rozvoj inovácií, rovnako ako totalitné ovládanie spoločnosti, neprajúce vlastnej zodpovednosti a aktivite, nedokázali zareagovať na epidemiologickú transformáciu a rozvoj chronických chorôb.

Očakávaná dĺžka života pri narodení bola v roku 1960 dlhšia než v západnej Európe. V roku 1985 sme už zaostávali o štyri roky.

TABUĽKA 1: NÁDEJ DOŽITIA (STREDNÁ OČAKÁVANÁ DĹŽKA ŽIVOTA PRI NARODENÍ) V ROKU 1960 a 1985

 

                 1960

                  1985

 

Muži

Ženy

Muži

Ženy

ČSSR

67,9

73,4

67,5

74,7

Krajiny EÚ 15

67,3

72,6

71,6

78,2

Zdroj: http://www.czso.cz/csu/2012edicniplan.nsf/t/B5001FC50B/$File/4032120806.pdf a http://stats.oecd.org  

Zmeny, ktoré prebehli v bývalých socialistických krajinách strednej Európy po roku 1989, síce odstránili časť problémov, najmä v oblasti nedostupnosti nových medicínskych technológií, ale neviedli ku skutočnému naštartovaniu moderných zdravotných systémov.

Tradičné zdravotné systémy sú zamerané na liečbu epizód chorôb, nie na dlhodobú komplexnú starostlivosť o pacientov s chronickými chorobami a už vôbec nie na prevenciu.

Väčšinu chorobnosti a úmrtnosti na Slovensku spôsobujú rizikové faktory, ktoré sú len ťažko kontrolovateľné tradičným zdravotníctvom.

 

Osem najdôležitejších rizikových faktorov ovplyvňujúcich zdravotný stav obyvateľov Slovenska úzko súvisí s ich životným štýlom. Navyše, len u troch z týchto faktorov má tradičný zdravotný systém účinné možnosti liečby, teda schopnosť významne znížiť vplyv rizikového faktora. Tieto „liečiteľné“ rizikové faktory sú vysoký krvný tlak, zvýšená hladina cholesterolu a zvýšená hladina krvného cukru.

V liečbe chronických chorôb síce dosiahla moderná medicína obrovský pokrok, výsledkom liečby ale zvyčajne nie je uzdravenie, ale dlhodobé prežitie vo viac či menej stabilizovanom stave. Dá sa povedať, že zdravotníctvo naráža na svoje vlastné úspechy. Moderná medicína urobila choroby, na ktoré pacient predtým pomerne rýchlo zomrel (prípadne sa malá časť pacientov uzdravila), dlhodobými. Príkladom sú nádorové ochorenia, srdcové zlyhanie, chronická obštrukčná pľúcna choroba, diabetes (najmä I. typu) a ďalšie. Bez aktívneho zapojenia a motivácie pacienta k zmene životného štýlu je významné obmedzenie výskytu chronických ochorení a lepšia kontrola ich priebehu nemožná.

Na minulej prednáške sme si predstavili rámec, v ktorom budeme poisovať zdravotný systém, jeho problémy a riešenia. Hovorili sme o troch cieľoch (1. kvalita a dostupnosť, 2. ochrana rozpočtov, 3. rešpekt a úcta) a o predpokladoch na ich dosahovanie – (3 piliere – 1. nárok, 2. financovanie a 3. zodpovednosť subjektov, a prostredie, ktoré ich obklopuje). Nabudúce budeme hovoriť o prvom z týchto pilierov – o nároku – a o tom, ako ho môžeme využiť pri riešení výzvy v podobe epidémie chronických chorôb.

Ďakujem vám za pozornosť a dovidenia.

Diskusia

Diskusia je zatiaľ prázdna.