Prepis | 2. prednáška: Dlhodobý ekonomický cyklus (Ronald Ižip) - Univerzita pre moderné Slovensko

Vážení študenti štvrtého ročníka Univerzity pre moderné Slovensko,

V minulej prednáške sme si hovorili o ekonomickom cykle. Vysvetľovali sme si, prečo je ekonomický cyklus prirodzenou súčasťou našich životov. Pokiaľ budeme fungovať v ekonomike, ktorá je založená na dlhu, vždy budeme svedkami boomov a recesií, ktoré sa budú opakovať približne každých 5-8 rokov. Boomy vznikajú v čase, keď si ľudia požičiavajú a do ekonomiky tak prúdia nové peniaze. Naopak, recesie vznikajú v časoch, keď príde čas splácania dlhov.

V našej druhej prednáške sa pozrieme na dlhodobý ekonomický cyklus. Práve v súčasnosti sa svetová ekonomika nachádza v najhoršej časti dlhodobého ekonomického cyklu, a preto je dôležité vedieť o ňom viac. Rovnako ako v našej prvej prednáške budeme aj tu vychádzať z jednoduchého modelu, ktorého tvorcom je Ray Dalio.

Z krátkodobého pohľadu ekonomika vyzerá ako vlnovka, ktorá má svoje vrcholy a dná. No táto vlnovka sa nehýbe v jednej línií, naopak – hýbe sa na pozadí ďalšej vlnovky. Krátkodobé ekonomické cykly sú tak len súčasťou dlhodobého ekonomického cyklu, ktorý trvá desiatky rokov. Ako takýto ekonomický cyklus vzniká?

Vieme, že krátkodobý ekonomický cyklus ovládajú centrálne banky pomocou úrokových sadzieb. Keď hrozí prehriatie ekonomiky a vysoká inflácia, centrálne banky začnú zvyšovať úrokové sadzby, čím spôsobujú pokles ekonomického rastu. Ten vedie cez zníženie množstva peňazí v ekonomike k recesií. Ak hrozí recesia, naopak, začnú znižovať úrokové sadzby, čo spôsobuje obnovu ekonomickej aktivity. Avšak stav dlhu na začiatku a na konci každého ekonomického cyklu je rôzny.

Pre ľudí je prirodzené, že pokiaľ môžu, zväčšujú svoje dlhy. Pozerajú sa na nedávnu minulosť, kde vidia, že ich príjem neustále rastie. To vyvoláva pocit, že rastúci dlh dokážu kedykoľvek splácať. S každým krátkodobým ekonomickým cyklom tak rastie množstvo dlhu. Takáto situácia trvá často niekoľko dekád, kedy každý verí, že jeho príjem bude len rásť. 

Avšak po čase začne byť naakumulovaný dlh problémom, keďže za dlh sa musia platiť úroky. Pokiaľ splátky úrokov začnú byť vyššie ako rast príjmu, dlhodobý ekonomický cyklus dosiahol svoj vrchol. Tým, že ľudia musia platiť viac za svoje úvery, začnú menej míňať v ekonomike. A keďže výdavky jedného sú príjem druhého, ekonomická aktivita začína klesať.

Avšak na rozdiel od krátkodobého ekonomického cyklu, centrálne banky nedokážu ekonomike znižovaním úrokov výraznejšie pomôcť. Dlhy sú totižto tak veľké, že ani nulové úrokové sadzby nedokážu stimulovať k ďalšiemu zadlžovaniu sa. Ekonomika sa dostáva do bludného kruhu odpákovávania sa, takzvaného deleveridžingu. Padajú akcie a ceny domov, rastie nezamestnanosť, znižujú sa zisky a príjmy, znižuje sa úverová schopnosť, firmy, banky a štáty bankrotujú.  Rastie sociálne napätie, čo hrozí domácimi ako aj zahraničnými konfliktami. Situácia vyzerá hrozivo.

Ekonomika sa dostala do fáze depresie, kde rast dlhu je väčší ako rast príjmov. Jedinou možnosťou, ako sa z ekonomickej depresie dostať, je znížiť množstvo dlhu v ekonomike. Ľudia a firmy to začnú prirodzene robiť – šetria. Avšak šetrenie spôsobuje problém. Tým, že menej míňame, dávame do ekonomiky menej peňazí, čím v konečnom dôsledku získavame menší príjem. Šetrenie má tak silný deflačný efekt. Ceny a príjmy naďalej klesajú.

Tým, ako ceny aktív klesajú, dostávajú sa do problémov veritelia, ako napríklad banky. Tí zisťujú, že mnohé z ich úverov sa nikdy nesplatia. Začnú si tvoriť rezervy a prestanú požičiavať, čo ešte zväčší ekonomickú mizériu. Ľudia si z obáv o stratu úspor začnú peniaze z finančných inštitúcií vyberať, čo spôsobuje, že finančné inštitúcie sa dostanú do existenčných problémov. Často ich kryjú štáty, ktoré sa samy výrazne zadlžia. Tým sa dostanú samé do ohrozenia a začne sa hovoriť o dovtedy nepredstaviteľnom bankrote krajín. Mnohé úvery sa musia reštrukturalizovať, čo znamená, že sa zníži ich hodnota. Avšak tým sa opäť zníži majetok niekoho iného, čo znamená, že reštrukturalizácia dlhov len zväčší ekonomickú depresiu.

Tým, ako rastie sociálne napätie, vlády sa dostávajú do ťažkej situácie. Ich príjmy sa znižujú, no ich výdavky je potrebné kvôli rastúcim sociálnym výdajom držať vysoké. Začnú tak zvyšovať dane bohatým, aby získali dodatočné prostriedky na vykrytie svojich rozpočtových dier. No rovnako ako šetrenie či reštrukturalizácia dlhu, vyššie dane pôsobia deflačne, a len zväčšujú ekonomickú depresiu. Na pomoc prichádzajú centrálne banky.

Centrálna banka má totižto možnosť tlačiť peniaze. Aj keď tlačenie peňazí znie na prvý pohľad hrozivo, v čase hlbokej depresie môže byť užitočné. Centrálna banka tlačí peniaze tak, že nakupuje finančné aktíva, väčšinou vládne dlhopisy. Tým drží ich cenu hore a financuje vládu. Vláda má k dispozícii viac peňazí a môže podporovať ekonomiku. Do ekonomiky sa od vlády dostávajú nové peniaze, ktoré pomáhajú kompenzovať prebiehajúcu defláciu.

Centrálna banka sa tak pomocou tlačenia peňazí snaží o vyrovnanie deflačných tlakov, ktoré krízu neustále zhoršujú. Táto fáza krízy sa nazýva reflácia. Reflácia zvykne trvať 7-10 rokov. Jej cieľom je, aby začali rásť príjmy, hoci aj na základe vyššej inflácie, a aby ich rast bol vyšší ako rast dlhu. Pokiaľ sa to centrálnej banke podarí, dokáže postupne vymazávať dlh a po zhruba desiatich rokoch – stratenej dekáde, môže ekonomika opäť začať rásť s tým, ako dlhodobý ekonomický cyklus končí. 

V tejto prednáške sme si ukázali príčiny vzniku a následky dlhodobého ekonomického cyklu. V nasledujúcich prednáškach sa presunieme od teórie do praxe a ukážeme si, ako riešili a riešia ekonomické depresie a refláciu najväčšie centrálne banky sveta.

Ďakujem za pozornosť a verím, že táto prednáška vám pomohla lepšie porozumieť kontextu súčasného ekonomického diania.