Prepis | 1. prednáška: Prečo sa zaujímať o ekonomický rast? (Dalibor Roháč) - Univerzita pre moderné Slovensko

Dobrý deň a vitajte.

Moje meno je Dalibor Roháč a v súčasnosti pracujem ako ekonóm v Cato Institute vo Washingtone, kde sa venujem problematike medzinárodného ekonomického rozvoja.

Cieľom tohto krátkeho kurzu je ponúknuť poslucháčom stručný úvod do toho, ako ekonómovia premýšľajú o zdrojoch dlhodobého ekonomického rastu. Budeme teda spolu hľadať odpovede na dve základné otázky:

-Prečo sú niektoré krajiny bohaté a iné chudobné?

-Ako sa krajiny stávajú bohatými?

Prvá otázka je otázkou prierezovou. Inými slovami, núti nás porovnávať krajiny v danom časovom okamihu. V súčasnosti existujú na svete nesmierne rozdiely v ekonomickom bohatstve. Často počujeme o príjmovej nerovnosti v krajinách – napríklad na Slovensku, či v Spojených štátoch. Tá je však úplne bezvýznamná, ak ju porovnáme s príjmovou nerovnosťou, ktorá existuje medzi krajinami.

Príklady: Holandsko ($44,000), Mali ($1194)

Ako vidíte, ide o obrovské rozdiely.

Druhá otázka, „Ako sa krajiny stávajú bohatými?“ nás zasa pozýva porovnávať tie isté krajiny v čase. Ide o nemenej dôležitú otázku. V priebehu väčšej časti ľudských dejín bola väčšina krajín na svete nesmierne chudobná – zhruba na úrovni najchudobnejších krajín Sub-saharskej Afriky. V priebehu ostatných 250 rokov prišlo k radikálnej zmene, ktorá začala vo Veľkej Británii a Holandsku a rozšírila sa po celej Európe a celom „západnom svete.“ V nedávnom čase obdobnú transformáciu zažíva aj India a Čína. Snom nejedného ekonóma je vidieť západnú úroveň hospodárskej prosperity na celom svete.

Na jednom grafe teda ľudská história vyzerá ako hokejka:

Toto je možno jeden z najdôležitejších grafov v spoločenských vedách. Jeho hokejkový tvar je znakom unikátnosti zmeny, ktorú ľudstvo za ostatných 250 rokov zažilo. Po prvýkrát v ľudskej histórii je vo veľkej časti sveta normou masová prosperita.

Nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu Robert Lucas – o ktorom ešte budeme v tomto kurze počuť - preto raz povedal, že „ak človek raz začne premýšľať o ekonomickom raste, je veľmi ťažké premýšľať o čomkoľvek inom.“

Možno si teraz poviete, že ekonómovia sú posadnutí hmotnou prosperitou. Život predsa nie je len o peniazoch. Ekonomická prosperita je ale spojená s mnohými dobrými vecami. V bohatších krajinách v priemere:

-ľudia žijú dlhšie a zdravšie životy. V Holandsku je priemerná dĺžka života 80,7 roka, v Mali len 51 rokov.

-je nižšia kojenecká úmrtnosť. V Holandsku zomierajú len traja z 1000 novorodencov, v Mali ich umiera 98. Ak ste teda kojenec v Mali, podliehate 32-násobne vyššiemu riziku, že zomriete pred dovŕšením prvého roku života.

-obyvatelia majú lepší prístup k vzdelaniu (Holandsko: 17 rokov v škole, Mali: 8,3)

-ľudia vykazujú vyšší stupeň subjektívnej spokojnosti so svojimi životmi – sú šťastnejší.

-existuje zdravšie a čistejšie životné prostredie.

Moji kolegovia v Cato Institute sa rozhodli zdokumentovať fakty o tom, ako veľmi sa situácia ľudstva zlepšila vďaka ekonomickému rozvoju. Výsledku ich práce môžete vidieť na interaktívnej webstránke www.humanprogress.org.

Ale naspäť k téme našej diskusie. V priebehu tohto krátkeho kurzu sa pozrieme na rôzne alternatívne odpovede na tieto dve otázky, ktoré nám ponúka akademická literatúra.

Budeme sa pozerať v prevažnej miere na empirické štúdie, ktoré sa snažia hľadať štatistické vzťahy medzi rozdielmi v úrovni hospodárskeho rozvoja a inými merateľnými charakteristikami krajín (ich geografickou polohou, právnym prostredím, prítomnosťou prírodných zdrojov, kultúrnymi  črtami, atď.). Toto je dominantný prístup v ekonomickej vede, ktorý však svoje obmedzenia.

Ľudská spoločnosť je veľmi komplexná a štatistické modely sú nutne zjednodušujúce. To by samo osebe nevadilo, koniec  koncov aj fyzický svet, či ľudské telo sú komplexné a napriek tomu o nich vedci môžu povedať veľa zaujímavého za pomoci zjednodušených modelov. Hlavným problémom štúdia ekonomického rastu a vlastne spoločenských vied všeobecne je nemožnosť použitia riadených experimentov. Vedci v medicíne zisťujú účinky liekov tým, že porovnávajú vzorku ľudí či zvierat, ktoré užili liek s kontrolnou vzorkou, ktorá liek neužila, ale ktorá sa inak v priemere nelíši od vzorky, ktorej bol liek podaný.

Toto žiaľ v ekonómii spravidla nefunguje. Krajiny sa medzi sebou líšia v mnohých vlastnostiach, ktoré môžu potenciálne spôsobovať rozdiely v bohatstve. Čo je horšie, javy, ktoré chceme vysvetliť sú neopakovateľné. Priemyselná revolúcia, či masívny ekonomický nárast v Číne sa stali len raz. Snaha hľadať ich príčiny, je trochu podobná snahe nájsť liek proti rakovine na základe štúdie prípadu jedného pacienta, ktorý sa z neznámych príčin vyliečil.

Najbližšie prednášky ukážu, ako si s týmito nástrahami ekonómovia snažia poradiť. Predtým si ale vysvetlíme, čo ekonomický rast presne znamená.