Nezamestnanosť je fenomén, s ktorým sa stretávame denne. Je prejavom nerovnováhy v ekonomike, na trhu práce, ktorý sa tak isto, ako všetky ostatné trhy, riadi princípom dopytu a ponuky. Je množstvo názorov na to, ako reagovať na existenciu nezamestnanosti, aké používať nástroje na jej potlačenie alebo odstránenie. Aby sme mohli pochopiť správne, akými nástrojmi jej ju možné potlačiť a trvalo udržiavať na prijateľnej úrovni, musíme sa hlbšie pozrieť na príčiny vzniku nezamestnanosti a na motivácie podporujúcu opačný stav. Zamestnanosť.
Ako som už spomenul, nezamestnanosť je následkom nerovnováhy medzi dopytom a ponukou na trhu práce. Tých, ktorí ponúkajú svoju pracovnú silu, tzn. chcú sa zamestnať u tých, ktorí pracovnú silu potrebujú, je viac ako tých, ktorí túto pracovnú silu hľadajú.
Dôležité ale je pozrieť sa na to, čo ovplyvňuje množstvo dopytu po práci na strane zamestnávateľov a takisto, aké pohnútky a motivácie vplývajú na tých, ktorí svoju pracovnú silu na trhu ponúkajú.
Pozrime a najskôr na stranu tých, ktorí ponúkajú pracovnú silu. Aký je motív ponúknuť svoju pracovnú silu niekomu, kto ju potrebuje? Predovšetkým a dominantne je to cieľ zabezpečiť si finančné prostriedky alebo iné hmotné statky na zabezpečenie svojho živobytia.
Tí, ktorí ponúkajú a vlastne predávajú svoju pracovnú silu na trhu práce, sú vybavení rôznym stupňom svojich zručností a schopností závislých od vzdelania a príslušnej kvalifikácie, od ktorých závisí ich schopnosť vykonávať rôzne náročnú a rôzne zložitú pracovnú činnosť. V optimálnej situácii priamo úmerne k týmto svojim schopnostiam, ktoré ponúkajú, získavajú odmenu za svoju prácu, od toho, kto ich pracovnú silu potrebuje, využíva a platí za ňu.
Pokiaľ je práca jediným spôsobom, ako si zabezpečiť živobytie a požadovanú životnú úroveň, na motiváciu pracovať nevplývajú významne iné vplyvy a faktory. V rozvinutej spoločnosti s komplikovanou štruktúrou, zákonodarstvom a inštitúciami, to ale spravidla takto nebýva. Aké sú teda faktory, ktoré ovplyvňujú motiváciu pracovať?
Je to predovšetkým otázka, či existuje aj iná možnosť, ako získať finančné prostriedky na zabezpečenie živobytia. Pokiaľ existuje sociálny systém, ktorý na základe spoločenskej dohody danej zákonmi, zabezpečuje istú hladinu príjmu aj osobám, ktoré nepracujú, aby ich tak ochránil pred absolútnou chudobou a nedostatkom, stávajú sa tieto sociálne príjmy súčasťou zdrojov, ktoré je možné získať na zabezpečenie živobytia. Ako tieto zdroje ovplyvňujú motiváciu pracovať, alebo nemajú na ňu žiaden významnejší vplyv, je závislé predovšetkým od výšky týchto príjmov pre jednotlivca alebo skupinu osôb posudzovaných spoločne, čím sa spravidla myslí rodina.
Pri pracovnej sile, ktorá disponuje vyšším vzdelaním, kvalifikáciou a zručnosťami, a za predpokladu, že je pre takúto pracovnú silu relatívny dostatok príležitostí uplatniť sa na trhu práce, nemá otázka možného sociálneho príjmu na motiváciu pracovať, žiaden významný vplyv. Citlivým a problematickým sa tento aspekt stáva pri skupine potenciálnych zamestnancov s nízkou kvalifikáciou a zručnosťami a to v prípade, že sa úroveň sociálnych príjmov blíži alebo v horšom prípade až dotýka úrovni miezd, poskytovaných na trhu práce, za pracovné výkony vykonávané týmto typom pracovníkov. Ak taká situácia nastane, práca prestáva byť jediným alebo rozhodujúcim zdrojom zabezpečenia živobytia pre túto skupinu pracovníkov. Majú inú alternatívu - sociálny príjem. V takom prípade prudko klesá alebo až mizne motivácia uchádzať sa o prácu a prijímať prácu, keďže je jednoduchšie a menej namáhavé prijať sociálny príjem, na ktorý nie je potrebné vynakladať pracovnú aktivitu.
Toto je veľmi dôležitý činiteľ, ktorý ovplyvňuje v konečnom dôsledku výšku nezamestnanosti v tej-ktorej ekonomike. Pokiaľ sa poruší zásada, že prácou je možné získať významne lepšie príjmy ako bez práce, nezamestnanosť logicky prudko narastá. Vôľa pracovať sa vytráca. Keďže skupina nízkokvalifikovanej pracovnej sily môže byť relatívne početnou kategóriou obyvateľstva v danej ekonomike, takáto nerovnováha, ktorá odoberie prirodzenú motiváciu pracovať, môže mať na výšku nezamestnanosti až zásadný význam. V ďalších prednáškach rozoberiem, ako tomu zabrániť a ako eliminovať toto riziko.
Pozrime sa teraz na stranu zamestnávateľa, tzn. toho, kto vytvára dopyt po pracovnej sile. Aj túto dopytovú stranu trhu práce poháňa motivácia. Motivácia dosahovať zisk ako výsledok podnikateľskej aktivity, produkovania výrobkov alebo poskytovania služieb. Na dosiahnutie tohto cieľa potrebuje zamestnávateľ najať a zaplatiť pracovnú silu v príslušnej štruktúre, podľa druhu a typu činnosti, ktorú podnikateľ vykonáva, aby prostredníctvom nej zisk dosiahol. Predpokladajme, že vždy existujú výrobky a služby, ktoré je možné na trhu uplatniť, tzn. predať. Na ceste k dosiahnutiu požadovaného zisku ale spravidla stoja ďalšie prekážky, ktoré je potrebné prekonať a prekonávanie týchto prekážok prináša náklady, ktoré znižujú výsledný zisk a tým vplývajú na motiváciu zamestnávateľa vykonávať túto podnikateľskú aktivitu a zamestnávať pracovnú silu. Aké to sú prekážky a s nimi spojené náklady ? Môžeme ich rozdeliť do niekoľkých skupín.
Finančné a vecné - Náklady na zabezpečenie technológie, priestorov, náklady na pracovnú silu, výška rôznych typov daní, odvodov a poplatkov.
Administratívne - administratívne požiadavky, ktoré treba spĺňať, aby podnikateľská činnosť mohla byť vykonávaná, normy, ktorých plnenie sa požaduje pri výkone podnikateľskej činnosti ( bezpečnostné, hygienické, ekologické, pracovná legislatíva a pod. )
Výška týchto nákladov a rozsah a komplikovanosť administratívnych požiadaviek je daná legislatívou príslušnej krajiny, resp. skupiny krajín a je ovplyvniteľná pozitívne aj negatívne len cez úpravu príslušných zákonov.
V prípade, že tieto prekážky a vyvolané náklady sú tak vysoké, že v konkurenčnom prostredí, ktoré bežne môže presahovať hranice danej krajiny, tieto náklady znížia možný zisk pod akceptovateľnú úroveň, zaniká motivácia podnikať, zamestnávať pracovnú silu a klesá dopyt po pracovnej sile. Pri zle nastavenej politike a nepriaznivej legislatíve voči podnikateľskému prostrediu, je to rozhodujúci faktor, ktorý vplýva na ochotu zamestnávateľov zamestnávať na danom pracovnom trhu. V ďalších prednáškach si podrobnejšie rozoberieme tieto faktory a možnosti, ako ich meniť.
Ako sme si ukázali, aj trh práce, je tak ako každý trh, modelovaný prostredníctvom dopytu a ponuky, ktorý ovplyvňujú rôzne, viac alebo menej rušivé faktory, znižujúce, alebo naopak posilňujúce motiváciu hľadať prácu a na strane dopytu vytvárať pracovné pozície pre pracovnú silu, ktorá je na danom trhu práce k dispozícii.
Z tohto všeobecného popisu je ale vidieť, že trh práce je ovplyvniteľný konkrétnymi zásahmi, predovšetkým legislatívneho charakteru, a to či už pozitívne, alebo negatívne. Z toho zároveň vyplýva, že keď pochopíme vzájomné súvislosti, tak vieme nachádzať trvalo účinné mechanizmy, ktoré budú pozitívne vplývať na zamestnanosť a prostredníctvom nich budeme vedieť vytvárať priaznivé prostredie pre podnikanie, zamestnávanie, ako nevyhnutnú podmienky k dosahovaniu zisku podnikateľských subjektov a pre trvalo udržateľný a vysoký stav zamestnanosti práceschopného obyvateľstva.
Diskusia
Počet príspevkov v diskusii je 3. Zobraziť celú diskusiu.
Zavidim tymto ludom, ktori pisu a rozhoduju o osudoch milionov ludi a zarobili od roku 89 na poslaneckom plate uz niekolko milionov korun a pritom nemaju ani potuchy, co sa odohrava v hlave chudobneho nezamestnaneho cloveka. Pisu o niekom, o kom vobec nic nevedia a aj preto Slovenska republika zotrocuje svoj narod!
K otázke č. 6
Čo najviac ovplyvňuje prekážky zamestnávateľov pri tvorbe pracovných miest?
Myslím si, že konkurencieschopnosť je “nadradená” veličina a v konečnom dôsledku, aj keď prudko závisí od legislatívy, je hlavná prekážka !!!!!!!
Preto by to mala byť správna odpoveď!
jan
Škoda že som ešte iba v druhom ročníku. Už sa teším na tieto prednášky. Prajem veľa trpezlivosti v pokračovaní v projekte UPMS