Vláda spolupráce a zodpovednosti - Univerzita pre moderné Slovensko

Tak máme po voľbách a Slovensko sa chystá na novú vládu. Pred pár dňami sme ľudí mobilizovali s tým, že zmena je na dosah, dnes môžeme konštatovať, že šanca na zmenu sa naplnila a zmena je tu.

V novej koaličnej vláde budú štyri stredopravé strany a v opozícii dominantný Ficov Smer a deklasovaná SNS. To je zásadne nová situácia. V čom však k zmene nedošlo, je fakt, že Fico naďalej pokračuje v manipulácii verejnosti a v tvorbe mýtov a značná časť médií túto jeho hru hrá s ním, či už vedome, alebo nevedome.

Mýtus číslo jeden - Fico je silný a Slovensko je červené. Ani jedno, ani druhé nie je pravda. Keby bolo, tak by Fico ďalej vládol. Písal som už v minulosti, že za silného premiéra považujem takého, ktorý má silu a odvahu presadzovať a schopnosti presadiť pre krajinu prospešnú víziu aj napriek problémom a prekážkam. Akú víziu presadzoval a presadzuje R. Fico? Silný sociálny štát? Nežartujte. A Ficov volebný výsledok? Dôležitejšie ako vyhrať je v pomernom systéme dohodnúť sa na väčšine. Mečiar by o tom vedel rozprávať. Fico je ako triatlonista, ktorý je majster sveta v behu a cyklistike, ale bez nafukovacieho kolesa sa neudrží na hladine. Fico je slabší ako Mečiar a Dzurinda, pretože títo obhájili premiérske kreslo a vládli opakovane.

Ďalší mýtus sa týka červeného Slovenska. Nie je to pravda, Slovensko je modré. Prvýkrát v histórii. Ak za červené označíme Smer, SNS a HZDS a za modré stredopravé strany SDKÚ-DS, SaS, KDH, Most-Híd a SMK, tak výsledok je jasný - Slovensko je modré. Prvýkrát, pretože po roku 2002 to bolo len vďaka prepadnutiu cca 9 % hlasov dvoch červených SNS. Teraz prepadlo zhruba toľko červených hlasov HZDS ako modrých hlasov SMK.

Mýtus číslo dva. Budúca koalícia bude slabá, je to "zlepenec“ (Fico) s nezmieriteľnými rozpormi. Najnázornejším príkladom má byť Vatikánska zmluva. Je to nezmysel, Ficom zámerne šírený mýtus. Som pri zostavovaní štvrtej vlády a nikdy, ani v roku 2002, nepanovala taká miera zhody v programových otázkach a taká silná vôľa ísť spolu ako teraz. To, že existujú isté názorové rozdiely, je prirodzené, ide o štyri strany. A Vatikánska zmluva? Problém v roku 2006 nebola Vatikánska zmluva ako taká, ale konkrétne znenie, ktoré bolo pre nás neakceptovateľné a ktoré presadzovali najmä ľudia, ktorí dnes už v KDH nie sú.

Takže som presvedčený, a potvrdili to nakoniec aj Sulík a Figeľ, že aj na tomto citlivom bode sa vieme dohodnúť. Verím, že po Ficovej vláde spolupáchateľstva a nezodpovednosti už čoskoro nastúpi silná Radičovej vláda spolupráce a zodpovednosti.