Televízna hanba
Pondelok, 16. 12. 2013
Príbeh prvý: 30. januára mi redaktor TA3 Bielik poslal SMS s pozvánkou do relácie Téma dňa. Mal som tam diskutovať so štátnym tajomníkom ministerstva financií Pelegrinim. Asi o hodinu neskôr mi napísal, že to musí zrušiť, lebo nikto z MF nemôže prísť. Navrhol som mu, nech ma pozve samého, ak nikto z ministerstva či zo Smeru nemôže (či skôr nechce). Odmietol to. Večer som si pustil Tému dňa a čo nevidím – s Bielikom diskutuje minister vnútra Kaliňák – sám. Bielik to divákom odôvodnil tým, že nezohnal nikoho z opozície.
Príbeh druhý: V nedeľu 8. decembra sa diskusná relácia O 5 minút 12 venovala problematike školstva. STV oslovila Eugena Jurzycu. Ten však mal už dohodnutý iný program, preto SDKÚ-DS navrhla namiesto neho poslanca Beblavého. STV to však odmietla s argumentom, že preferujú diskusiu súčasného ministra s bývalými. Eugen si to napokon zariadil a na diskusii sa zúčastnil.
Minulý týždeň sa v parlamente rokovalo o štátnom rozpočte, ktorý bol aj hlavnou témou včerajšej diskusnej relácie O 5 minút 12. SDKÚ-DS navrhla, aby som sa na nej zúčastnil ja. Bol som dvakrát ministrom financií, predkladal som šesť štátnych rozpočtov, k budúcoročnému rozpočtu som vystúpil v rozprave za klub SDKÚ-DS a zúčastnil som sa aj na tlačových konferenciách strany a Ľudovej platformy k tejto téme. Čuduj sa svete, STV odmietla moju účasť a „vypýtala“ si účasť kolegu Štefanca. Keď naša hovorkyňa namietala a argumentovala tým, že ešte pred týždňom, pri školstve, presadzovala STV model súčasný minister verzus bývalý minister, nezabralo to. STV trvala na svojom.
Trápne, smiešne, smutné. Neviem, čo je dôvodom takéhoto hanebného správania týchto televízií. Či je to neprofesionalita a závislosť jednotlivých redaktorov či šéfredaktorov, alebo priame zasahovanie vlastníkov a politikov. V konečnom dôsledku je to jedno. Výsledok je rovnaký. Neprofesionálne, závislé médiá neslúžiace ani verejnému záujmu, ani hľadaniu pravdy. Už sme to tu mali. Stredná a staršia generácia si pamätá neslávne slávnu éru STV počas poslednej Mečiarovej vlády (1994 – 1998). Symbolom tejto éry sa stala relácia Fašírka redaktora Kapustu, ktorá hrubým a primitívnym spôsobom manipulovala verejnú mienku v prospech Mečiara a v neprospech vtedajšej opozície.
Dnešné spôsoby manipulácie sú síce jemnejšie a sofistikovanejšie, čo však neznamená, že sú menej nebezpečné a menej odsúdeniahodné. Mäso na fašírku sa už melie a kapusta dozrieva v sude.
