Rekviem pre rovnú daň - Univerzita pre moderné Slovensko

Minulý týždeň poslanci Smeru odhlasovali v prvom čítaní vládnu novelu zákona o dani z príjmu, ktorá ruší rovnú daň. Najskôr k tomu, čo to vlastne rovná daň je. Na túto tému som sa totiž dopočul a dočítal všeličo, napríklad aj to, že čistú rovnú daň sme zrušili už my počas Radičovej vlády. Autori tohto nezmyslu mali zrejme na mysli to, že sme zvýšili daň z pridanej hodnoty z 19 na 20 percent.

Takže, čo to vlastne rovná daň je, resp. na Slovensku bola? Je to rovnaká marginálna sadzba dane z príjmov fyzických a právnických osôb, čo v prípade Slovenska ešte do konca roka bude 19 percent. DPH nemá s rovnou daňou nič spoločné. To, že sme mali rovnakú a za druhej Dzurindovej vlády aj jedinú rovnakú, 19-percentnú sadzbu DPH, bola len zhoda okolností, aj keď šťastná, lebo to vyzeralo dobre a dobre sa to pamätalo.

Ako som viackrát povedal, rušiť rovnú daň je donebavolajúca hlúposť. Rušíme niečo, čo sa osvedčilo, čo funguje a čo významne prispelo k tomu, že Slovensko doteraz bolo jednou z najúspešnejších reformných krajín. Rovná daň prispela k tomu, že sme dokázali pohnúť ekonomikou, prilákať investície a vytvoriť desaťtisíce pracovných miest. A, mimochodom, rovná daň prispela aj k tomu, že Ficova prvá vláda mala k dispozícii na rozdávanie toľko peňazí ako mala. Porovnajte, v rokoch 2006 – 2010 bol priemerný rast verejných výdavkov oproti rokom 2002 – 2006 v EÚ 27 18 percent, kým Ficova prvá vláda mala oproti druhej Dzurindovej navyše o 35 percent. Iné porovnanie ukazuje, že v rokoch 2004 – 2010 rástli daňové príjmy z priamych daní (teda z rovnej dane) na Slovensku výrazne rýchlejšie ako v Česku. Pri dani z príjmu fyzických osôb 2,5-krát rýchlejšie, pri dani zo zisku dokonca trikrát.

Nezanedbateľná bola aj marketingová hodnota reforiem, medzi ktorými bola práve daňová s rovnou daňou najväčšou hviezdou. Nešlo pritom o žiadnu prázdnu slávu, ale o marketing, ktorý bol nevyhnutným predpokladom príchodu investícií a tvorby pracovných príležitostí. Malá krajina ako je Slovensko prerazí do svetových médií zriedkakedy. Za Mečiara sa o to postaral únos prezidentovho syna, za Dzurindu reformy a summit Bush – Putin a za Fica výbušnina, s ktorou slovenskí policajti nechali odletieť vlastného občana do Írska.

Novinárka z HN sa ma opýtala, prečo som rovnú daň minulý týždeň nebránil v parlamente. Už nebolo čo brániť. A, pravdu povediac, nemal som ani chuť brániť ju po boku človeka, ktorý sa v minulosti bohorovne na bilbordoch vyhlasoval za jej autora a pritom je skôr jej hrobárom. Rovná daň totiž nepadla minulý týždeň, padla 11. októbra 2011.