Reformy – zakázané slovo
Nedeľa, 18. 5. 2014
Pred pár dňami uplynulo desať rokov od vstupu Slovenska do EÚ. To je dobrý dôvod, aby sa nielen oslavovalo, ale aj bilancovalo a hodnotilo. Vláda schválila „Hodnotiacu správu o desiatich rokoch členstva v EÚ“ a k téme sa zhusta vyjadrujú aj politici, najviac kandidáti v nadchádzajúcich eurovoľbách.
V tejto súvislosti ma zaujala falošná a nepravdivá interpretácia vlády, ale aj lídra kandidátky Smeru Maroša Šefčoviča pri hodnotení prvých desiatich rokov členstva Slovenska v EÚ. Veľmi správne poukazujú na to, že Slovensko je lídrom, čo sa týka ekonomického rastu a dobiehania úrovne vyspelých krajín, tvrdia však, že je to len, alebo v prevažnej miere, zásluha nášho členstva v EÚ. A to nie je pravda. V prevažnej miere je naše rastové a konvergenčné líderstvo dané reformami dvoch vlád Mikuláša Dzurindu, najmä však tej druhej. Reformy sú však pre vládu a Šefčoviča zakázaným slovom.
Vláda usvedčuje z manipulácie samu seba, keď svoju tézu o prevažujúcom integračnom vplyve na náš rastový a konvergenčný úspech dokladá porovnaním výsledkov Slovenska s ostatnými krajinami V4. Po roku 2003 sme výrazne predbehli Maďarsko, takmer sa dotiahli na Česko a tesne zväčšili náskok pred Poľskom. Nemohlo to však byť kvôli vstupu a členstvu v EÚ, keďže všetky ostatné krajiny V4 vstúpili do EÚ v tom istom čase ako Slovensko. Ani vstup do eurozóny, kde ostatné krajiny V4 nie sú, nebol v tomto zmysle veľmi dôležitý, pretože od roku 2009 (rok nášho vstupu) rastie Poľsko bez eura rýchlejšie, ako Slovensko s eurom. Jediné, čo by nás ešte v súvislosti s členstvom v EÚ mohlo od V4 odlišovať, by bolo rádovo lepšie čerpanie eurofondov, ani to však nie je pravda, naopak. Čerpanie máme spolu s Českom jedno z najhorších - horšie ako Poľsko a Maďarsko.
Vstup do EÚ mal pozitívny vplyv na náš rast a to najmä v porovnaní s krajinami, ktoré nevstúpili vôbec (napr. Ukrajina, či Srbsko), alebo vstúpili neskôr (napr. Chorvátsko). Ale rastovým a konvergenčným lídrom sa Slovensko nestalo vďaka integrácii, ale vďaka reformám. Tým reformám, na bezuzdnej a nepravdivej kritike ktorých si Robert Fico vydláždil cestu k moci. Vďaka tým reformám, v ktorých nepokračoval a ktoré ničí a deformuje a nerobí ani žiadne iné, potrebné.
A práve ničenie starých reforiem a absencia nových bude hlavným dôvodom, prečo, žiaľ, už o ďalších desať rokov rastovým a konvergenčným lídrom EÚ nebudeme.
