Cesta do pekla - Univerzita pre moderné Slovensko

Politici a im podriadení úradníci by mali konať v súlade so zákonom a vo verejnom záujme a médiá by mali dodržiavanie takéhoto správania kontrolovať. S tým bude asi súhlasiť každý. Problémom však je, že zlyhať a zlyhávať vo svojej úlohe môžu nielen politici a úradníci, ale aj médiá. U nás sa vytvorila predstava, ako keby vo vzťahu k svojmu poslaniu zlyhávali len politici a úradníci, nie však médiá. Prípadne, že ak médiá aj zlyhávajú, tak len v tom, že nevypátrajú všetko. Myslím, že je to omyl.

Isté napätie medzi politikmi a médiami je prirodzené už z definície ich poslania. To sa potom spredmetňuje v medializovaných kauzách. Pozrime sa na dve najmedializovanejšie „kauzy" terajšej vlády. Prvou bola „kauza hayekovci" a druhou „kauza prenájom budovy Daňového úradu v Košiciach". Obe médiá podávali ako korupčné a klientelistické kauzy terajšej vlády, resp. jej predstaviteľov, pričom to jednoducho nie je pravda . Ani v jednom z týchto prípadov totiž zo strany politikov alebo úradníkov dnešnej garnitúry nedošlo ani k porušeniu zákona, ani ku konaniu v rozpore s verejným záujmom. Pritom ku konaniu v rozpore s verejným záujmom došlo – avšak zo strany predstaviteľov predchádzajúcej garnitúry!

V kauze „hayekovci" to potvrdilo aj stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu, ktoré hovorí o nehospodárnosti a neefektívnosti, avšak na strane Počiatkovho ministerstva financií.

„Kauza prenájmu budovy v Košiciach" je ešte tristnejší prípad. Nový šéf Daňového riaditeľstva dohodol zrušenie nevýhodnej zmluvy uzavretej tri dni pred odchodom Ficovej vlády a uzatvoril novú, pri ktorej štát ušetrí 3,5 mil. eur za päť rokov. Konal v dobrom úmysle, v súlade so zákonom a vo verejnom záujme. O stranícky klientelizmus taktiež nešlo, pretože iná, vhodnejšia ponuka k dispozícii nebola a cena je primeraná. V tomto prípade je špeciálne smutno-smiešne to, že túto „kauzu" odštartoval v médiách Robert Fico.
Takže, zhrnuté a podčiarknuté, v oboch týchto prípadoch zlyhali skôr médiá ako politici. Ale je tu aj zlyhanie politikov dnešnej vládnej koalície. Tých, ktorí na takéto mediálne hry naskakujú, podkurujú pod kotol a udržiavajú „kauzy" pri živote.

Ak sa politik začne riadiť titulkami a komentármi v mienkotvorných médiách, je to cesta do pekla. Čím vyššie postavený ten politik je, tým horšie. Médiá a novinári ho už z rúk nepustia. A vôbec nemusia mať zlý úmysel. Len je pre nich neodolateľne vzrušujúce robiť politiku, vyvolávať konflikty a krízy, odpaľovať ľudí, pohybovať nimi ako figúrkami na šachovnici. To však už nie je demokracia, to je mediokracia. A zabudnite na to, že sa potom dajú presadzovať potrebné zmeny a reformy.