Milí študenti UPMS,
chcel by som sa Vám prihovoriť v závere prvého trimestra druhého ročníka nášho spoločného projektu, Univerzity pre moderné Slovensko. Veľmi sa teším, že tento náš unikátny projekt úspešne pokračuje, a že má za sebou prvý trimester druhého ročníka. Od začiatku som si dal s mojimi kolegami za cieľ, aby to nebol len krátkodobý, jednorazový projekt, ale aby sme vytvorili niečo, čo pretrvá. Preto sme sa aj rozhodli, že k príprave a prezentácii prednášok prizveme aj iných, renomovaných prednášateľov. A som nesmierne rád, že prvým z nich bol práve Ľudo Ódor, ekonomický poradca pani premiérky a taktiež môj ekonomický poradca. Ľudo má veľa skúseností z makroekonomickej analytickej činnosti v komerčných bankách, NBS, aj vo verejnom sektore, venuje sa prednáškovej a publicistickej činnosti a spolu s Mišom Horváthom z Oxfordskej univerzity pripravili aj ideový zámer, na základe ktorého bol vypracovaný návrh Ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti.
S analýzou, ktorá niečo také navrhovala, prišli ešte pred niekoľkými rokmi a najlepší dôkaz toho, že išlo nielen o výborný návrh, ale aj o renomovaných autorov je fakt, že všetky dôležité politické strany, koaličné aj opozičné, si zámer prijatia zákona o rozpočtovej zodpovednosti vrátane vytvorenia potrebného inštitucionálneho rámca dali do volebného programu pre voľby v roku 2010. Táto skutočnosť vytvorila aj dobré podmienky na to, aby sme sa mohli pokúsiť o širokú politickú dohodu na texte takéhoto zákona tak, aby mohol byť schválený ako ústavný zákon. Vytvorili sme parlamentnú skupinu zloženú z poslancov všetkých politických klubov, ktorej expertnými členmi boli aj Ľudo Ódor a Mišo Horváth a na svete je prvý návrh Ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý ešte musí prejsť posudzovaním na politickej úrovni, aby potom mohol byť prerokovaný a schválený v Národnej rade Slovenskej republiky.
Verím, že sa to podarí. Som presvedčený, že keď budeme takýto zákon, spolu aj s Radou pre rozpočtovú zodpovednosť mať, tak sa zníži riziko nezodpovedného zadržovania budúcich generácií. Nebudeme míňať viac, ako vytvoríme a tým ohrozovať úspešnú budúcnosť Slovenska. Alebo ešte inak povedané, Ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti a zriadenie a fungovanie Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, by mali zabrániť tomu, aby sa Slovensko dostalo do situácie, v akej je dnes Grécko, Portugalsko, alebo aj Taliansko. Prečo by sme sa mali takéhoto vývoja, k akému došlo vo vyššie uvedených krajinách vyvarovať a ako by k tomu mal prispieť spomínaný zákon, o tom veľmi zrozumiteľne a presvedčivo hovoril a písal Ľudo Ódor vo svojich prednáškach. A naozaj som presvedčený, že ak by v krajinách ako je Grécko, Portugalsko, alebo Taliansko mali takýto zákon a mali takúto radu, nemuseli sa dostať do situácie, v akej sú teraz. A my spolu s nimi.
Netvrdím, že samotný zákon a rada by na to boli postačujúce, ale celkom určite by znamenali omnoho väčší tlak na potrebné zmeny. Okrem toho je však nevyhnutné, aby existovali aj iné, jasné pravidlá, ktoré budú dodržiavané a ak nie, tak tvrdo vynucované. Práve absencia pravidiel, alebo ak aj existovali, tak ich nedostatočné vynucovanie, boli zásadnou príčinou problémov, v ktorých sa dnes nachádzajú viaceré krajiny eurozóny, ale vlastne aj celá EÚ, Japonsko a USA. Vo všetkých týchto krajinách akoby sme zabudli na základné pravdy, princípy, hodnoty a pravidlá. Nejde pritom o žiadne zložité ekonomické zákony, ale o pravidlá a princípy, ktoré dávno poznali naši predkovia, o pravidlá zodpovednosti a zdravého sedliackeho rozumu. Napríklad: „kto šetrí, má za tri“, „bez práce nie sú koláče“, „prikrývaj sa len takou perinou, na akú máš“, „nič nie je zadarmo“ a podobne.
Zabudli sme aj na základné ekonomické poučky a vzťahy, ako je napríklad vzťah medzi úsporami a investíciami, alebo vzťah medzi produktivitou práce a mzdami. V prípade požičiavania štátom sa za normálnu považoval a taká absurdita, že ide o podnikanie, ktoré prináša výnosy, ale je spojené s nulovým rizikom. Dôsledky tohto všetkého dnes žneme a preto je dôležité, aby sme sa poučili, prestali riešiť staré dlhy novými, ešte väčšími a vrátili sa k zodpovednosti a zdravému rozumu. Dlhová kríza, kríza eura, ale aj potenciálna kríza dolára sú a budú témami, ktoré, žiaľ, tak skoro neodznejú. Vzájomná prepojenosť globálnej ekonomiky a globálnych finančných trhov, robí z týchto kríz doslova akútne globálne problémy. Sme ich súčasťou, sme doslova v ich epicentre, preto nejde len o teoretický problém, ale o niečo, čo sa týka doslova každého z nás.
Aj v ďalších trimestroch UPMS sa budeme pokúšať prinášať vám prednášky, ktoré osvetlia často nejasné a neprehľadné dianie v európskej a svetovej ekonomike a ponúkať aj vysvetlenia príčinných súvislostí toho, čo sa deje a dôsledkov rôznych stratégií riešenia vzniknutej situácie. Na druhý trimester druhého ročníka, ktorý prebehne na jeseň tohto roka, chystáme niektoré ďalšie novinky, ktoré pevne verím, ešte zvýšia zaujímavosť a atraktívnosť nášho spoločného projektu UPMS. Želám Vám všetko dobré, pekné prázdniny a teším sa na stretnutie na začiatku ďalšieho trimestra našej univerzity.
Ivan Mikloš, odborný garant UPMS
Diskusia
Počet príspevkov v diskusii je 8. Zobraziť celú diskusiu.
PRave som zistil ze literature je dostupna online, hodnotenie jednotlivca je dostupne. Takze ciastocne stahujem komentare vyssie…. Stale plati ze by bolo dobre nastavit latku narocnosti studia vyssie aby som musel pocuvat/citat prednasky….
UPMS je vyborny napad, ale chce to viac marketingu aby aj sirsia verejnost mala moznost sa zucastnit. Napriklad vsetci studenti ekonomickych a pravnickych univerzit a stredoskolaci povinne vramci vyucovacieho procesu…
Vsetko v poriadku. Stale nie dost novych informacii v prednaskach. Myslim ze latka je nastavena dost nizko. Ak 600 ludi z 4000 postupilo do druheho rocnika, znamena to ze velka cast sa ani nepokusila postupit. UPMS by mala zacat publikovat indikatory vykonnosti. Kolko zo 600 ludi postupilo s uspesnostou viac ako 90% atd. Tesim sa na 2 semester 2 rocnika. 1 rocnik som presiel za dva dni bez citania a pocuvania prednasok. 1 semester 2 rocnika za 2 hodiny. Z tohoto je jasne len,. ze - bud som nadmieru sikovny alebo vase naroky su podmieru narocne… Drzim palce…
Ocakavam ode tejto “pravicovej” vlady ze prejavi svoju rozpoctovu zodpovednost nielen zvysovanim dani z vina a benzinu, a podobne, ale aj hladanim zdrojov vo vydavkoch. Dva namety prikladam hned:
1. Ak je invalidny dochodca schopny vykonavat pracu na plny uvazok a popritom inkasovat invalidny dochodok je to podla mojho nazoru poistny podvod. Vsetkych ekonomicky aktivnych
obcanov nuti tento stat platit socialnej poistovni invalidne poistne, z ktoreho by mal obcan dostat nahradu vtedy, ak nie je schopny zo zdravotnych dovodov ziskat prijem zo zamestnania alebo inej komercnej aktivity, a nie preto, ze ma znameho posudkoveho lekara.
2. Ak zamestnanec ministerstva obrany rozviaze v 30 roku svojho zivota pracovny pomer s ministerstvom a odide do komercnej sfery mozme byt stastni, ze okrem vysluhoveho dochodku nepobera aj invalidny, kedze si nevypichol oko ceruzou ked mu hlava padla na stol po vypiti kavy.
Este krajsie je nespravodlivost systemu vidiet, ak porovname vyrocnu spravu Orangeu a PSA Peugeot.
http://psa-slovakia.sk/files/VYRONA_SPRAVA_2009_final.pdf
Firma Orange ma hruby zisk plus mzdove naklady 9 mldsk a z tejto sumy odvadza statu 22%,
firma PSA Peugeot ma hruby zisk plus mzdove naklady 5 mldsk ale z tejto sumy odvadza statu az 28%!
Teda firmy pracuju s podobnym objemom financii, rozdiel je len v tom, ze PSA Peugeot zamestnava 3000 ludi zatial co Orange len 1300. Cize sucastny system nemotivuje zamestnavat ludi, ale motivuje ich vyhadzovat a tvorit zisk, ktory nie je zdaneny tak, ako je zdanena praca ludi.
Zisky firiem zdanene su, lenze zo zisku velkej firmy sa neplatia ziadne odvody vdaka hornemu stromu platenia odvodov pre zivnostnikov. Ak si drobny zivnostnik tak na daniach a odvodoch zaplatis spolu 27-33%.
http://www.profesia.sk/cms/kariera-v-kocke/pracujem/mzdy/vypocet-mzdy/vypocet-odvodov-zivnostnikov/40370
(pri mes. mzde 900eur s vydavkami v skutocnej vyske ti vyjdu dane plus odvody 27% a pri mzde 500eur az 33%) Ale ak si velka firma akou je napriklad firma Orange, tak zaplatis statu len 22%.
http://img.orange.sk/orange_sk/data/annual_report/vyrocna_sprava_OSK.pdf
(na strane 20 je zisk pred zdanenim 7,4 mldsk a dan 1,4 mldsk a potom na strane 48 mas mzdove naklady celkom 1,6 mldsk z toho 41% ide statu to jest 0,6 mldsk, teda (1,4+0,6)/(7,4+1,6)=22%!
Ak by len jedna firma Orange zaplatila statu namiesto 22% 33%, tak by v statnej kase bolo az o miliardu korun viac.