Prepis | Úvod k 2. trimestru 4. ročníka - Univerzita pre moderné Slovensko

Milí študenti Univerzity pre moderné Slovensko,

som veľmi rád, že Vás môžem pozdraviť a privítať na začiatku druhého trimestra štvrtého ročníka našej univerzity. Nesmierne ma teší, že tento projekt, pri zrode ktorého som s mojimi spolupracovníkmi stál, žije a je o neho stále záujem.

V tomto trimestri Vám bude prednášať jeden z rešpektovaných slovenských analytikov, Ronald Ižip. Jeho analýzy a komentáre sledujem najmä na stránkach finweb-u už niekoľko rokov a som veľmi rád, že prijal našu ponuku a pripravil si pre Vás prednášky budúceho trimestra. V čase, keď som bol naposledy ministrom financií, (2010 – 2012) patril Ronald medzi mojich poradcov.

Témou trimestra bude to, čo je súčasťou ekonomického a spoločenského vývoja už niekoľko storočí a zároveň to, s čím sa potýkame aj v posledných rokoch – teda ekonomická kríza, úloha, ktorú zohrávajú centrálne banky, ako aj analýza riešenia krízy, najmä zo strany centrálnych bánk USA, Japonska a eurozóny. A v závere trimestra nám Ronald povie aj to, čo je dôležité urobiť, aby sme žili v silnejšej ekonomike a lepšej spoločnosti.

Veľmi som privítal, že sa náš nový prednášajúci zameria najmä na tieto témy. Sú totiž aktuálne, doslova hýbu svetom. Ako ukázala skúsenosť posledných rokov (od vypuknutia globálnej finančnej krízy v roku 2007), vplyv a význam centrálnych bánk, najmä tých najdôležitejších, je enormný a doteraz nevídaný. Nesie to však so sebou veľa rizík, otáznikov a výziev. Faktom totiž je, že de facto menovaní úradníci, ľudia ako Mario Draghi, či Ben Bernanke majú (mali) nad nielen národnou, ale doslova svetovou ekonomikou väčší vplyv, ako demokraticky zvolené vlády, ktoré majú na vládnutie mandát od občanov.

Obrovský vplyv centrálnych bánk dobre ilustrujú dve skutočnosti z posledných mesiacov.  S vyriešením krízy v eurozóne sa jej členské vlády a Európska komisia všemožne trápili od začiatku roka 2010. EFSF, ESM a ďalšie záchranné mechanizmy síce čiastočne zafungovali, ale boli veľmi ťažkopádne a politicky drahé a náročné. Prelom v situácii a naozajstná úľava prišli až po vyhlásení nového prezidenta ECB Maria Draghiho, ktorý v lete 2012 vyhlásil, že urobí čokoľvek, aby sa euro udržalo. Už samotný tento prísľub neobmedzeného nákupu dlhopisov problémových členských krajín eurozóny zafungoval a investori akceptovali nižšie úročenie problémových krajín.

Iným príkladom je to, aký vplyv na svetovú ekonomiku, najmä na tzv. rozvíjajúce sa trhy, malo oznámenie amerického FED-u o postupnom zmenšovaní politiky kvantitatívneho uvoľňovania. Avizovaná kvantitatívna zmena (pokles mesačného objemu QE z 85 mld. USD na 75 mld. USD) bola dostatočne silná na to, aby to vyvolalo odliv kapitálu z tzv. emerging markets.

To, že najväčšie centrálne banky výrazne ovplyvňujú svetovú ekonomiku, ako aj fakt, že ich politika zabránila po roku 2007 opakovaniu recesie, akú si svet pamätá z rokov 1929 – 1933, je s najväčšou pravdepodobnosťou fakt. Otázkou však tiež je, aká bude cena za túto ich politiku, čo robiť vedia a čo nie a tiež, čo musia robiť vlády, aby sa situácia naozaj vyriešila. Pretože sa zdá, že centrálne banky sú lekárom, ktorý má liek len na najhoršiu, akútnu fázu ochorenia. Nie však na chorobu ako takú a na úplné vyliečenie.

Užite si prednášky.

Ivan Mikloš