Prepis | 7. prednáška: Ukrajina – veľa premárnených príležitostí II. (Ivan Mikloš) - Univerzita pre moderné Slovensko

Predchádzajúcu prednášku sme ukončili konštatovaním, že reformné úsilie po Oranžovej revolúcii z novembra 2004 bolo ukončené odvolaním premiérky Tymošenkovej a jej nahradením Viktorom Janukovičom v lete 2006. Medzi rokmi 2006 – 2010 sa žiadne reformy nekonali a došlo k upevneniu skorumpovaného oligarchického systému.

Vo februári 2010 Janukovič vyhral prezidentské voľby, v ktorých porazil Júliu Tymošenkovú. Táto bola obvinená z korupcie a uväznená. Janukovič robil politiku obmedzovania demokracie, obohacovania samého seba a svojej rodiny a stabilizácie vplyvu ostatných oligarchov. Zároveň robil dielčie reformy a ústupky voči EÚ v snahe dosiahnuť podpis Asociačnej dohody a stabilizovať ekonomiku, pretože to bolo aj v záujme oligarchov, vrátane jeho samého. Táto politika balansovania na hrane bola pomerne úspešná, keďže napriek všetkému dosiahol súhlas EÚ s podpísaním Asociačnej dohody vo Vilniuse v novembri 2013. Potom však, na veľké prekvapenie a rozhorčenie väčšiny Ukrajincov, Asociačnú dohodu nepodpísal, namiesto toho prijal pôžičku od Ruska a podpísal dohodu s Ruskom. To spustilo Majdan a skončilo jeho útekom do Ruska, vymenovaním dočasnej Jaceňukovej vlády a zvolením Petra Porošenka za prezidenta v máji 2014. V októbri 2014 bol zvolený nový parlament, z ktorého vzišla vláda premiéra Jaceňuka. Prezident, parlament aj vláda majú od Ukrajincov silný proeurópsky a proreformný mandát. Reformy začali, situácia je však veľmi, veľmi zložitá.

Dedičstvo takmer 25 rokov absencie reforiem a posilňovania oligarchického systému je ťažké a reformné výzvy obrovské.

Dôležité je, že boli vytvorené politické predpoklady pre reformy a pre integráciu Ukrajiny do EÚ.

Zdedený stav ekonomiky je doslova zúfalý. Za posledný rok, ktorý uplynul od víťazstva Majdanu, sa situácia nezlepšila, ale zhoršila. Ukrajina prechádza ďalšou nevyhnutnou transformačnou recesiou, podobnou akou museli prejsť všetky transformujúce sa postkomunistické krajiny po páde komunizmu. Akurát, že na Ukrajine je táto recesia hlbšia, pretože je to dané potrebou prekonania nielen deformácií komunizmu (pretože postkomunistická transformácia sa uskutočnila len veľmi čiastkovo), ale aj dedičstvom štvrťstoročia skorumpovaného a nefunkčného oligarchického systému. K tomu je potrebné pripočítať priame aj nepriame dôsledky straty Krymu a vojny na východnej, najpriemyselnejšej časti Ukrajiny spolu so stratou dôležitého ruského trhu a výsledok je taký, aký je. Ukrajinská hrivna sa za rok a pol prepadla z úrovne 8 až 10 hrivien za euro na dnešnú úroveň 23 hrivien za euro (pred niekoľkými týždňami to bolo dokonca až 30), medziročná inflácia bola koncom mája okolo 60% a prepad ekonomiky okolo 17%.

Ukrajine sa podarilo vyhnúť bankrotu len vďaka programu MMF, v rámci ktorého sú postupne poskytované pôžičky za vyše 17 mld. USD., 10 mld. USD by mala poskytnúť EÚ a približne 15 mld. USD by sa malo získať reštrukturalizáciou ukrajinského dlhu voči iným veriteľom. Ukrajina sa zaviazala v programe s MMF, ale aj vo svojich vládnych a parlamentných programových dokumentov k uskutočneniu hlbokých reforiem.

Reformy sú životne dôležité. Vo všeobecnej rovine s tým súhlasí na Ukrajine takmer každý.

V čom sú však najväčšie výzvy a problémy?

Prvým problémom je vyššie spomínaný duálny systém exekutívnej zodpovednosti, alebo inak povedané zmiešaný prezidentsko – parlamentný systém. Relatívne silné postavenie prezidenta, ale aj vlády môže byť potenciálnym zdrojom konfliktov a absencie jasnej zodpovednosti a jasného líderstva. Súčasná garnitúra si tento problém uvedomuje a snaží sa vyhnúť riziku zopakovania situácie počas vlády dua Juščenko – Tymošenková. Pre riadenie a koordináciu reforiem bola vytvorená Národná reformná rada, ktorej predsedá prezident, ale členmi sú aj premiér, kľúčoví reformní ministri a predsedovia koaličných strán a parlamentných frakcií. Zatiaľ funguje tento model pomerne dobre.

Ďalším problémom je koaličná disciplína a spolupráca. Koalícia má síce pohodlnú väčšinu, je však veľmi nejednotná a veľa reformných návrhov zákonov, ktoré vláda do parlamentu posiela, neprechádza. Za prvých 5 mesiacov prešla len menšia polovica vládnych návrhov zákonov, čo je naozaj veľmi málo. Na vine je chýbajúci mechanizmus fungovania koaličnej spolupráce a aj veľmi málo skúseností s takýmto procesom. Svoju úlohu zohráva aj veľmi slabá komunikácia vlády s parlamentom a zrejme aj rôzne subjektívne vplyvy, vrátane stále existujúceho vplyvu oligarchov a rôznych záujmových skupín.

Asi najväčším problémom a hrozbou pre úspešné uskutočnenie reforiem je však slabá, ako ja jej hovorím, „reformná LOC trojka“ – Leadership, Ownership, Communication.

Lídrovstvo znamená plné stotožnenie sa lídrov s potrebnými reformami a ich presadzovanie s plným nasadením, bez ohľadu na politické riziká straty popularity.

Vlastníctvo znamená, že reformní lídri presadzujú reformy nie preto, že ich do toho tlačí MMF, EÚ, alebo ktokoľvek iný zvonku, ale preto, že reformy potrebuje ich krajina a ich spoluobčania, pretože je to nevyhnutný predpoklad pre ich lepšiu budúcnosť.

Komunikácia zase znamená, že reformní lídri využívajú každú možnú príležitosť na vysvetľovanie, zdôvodňovanie, komunikovanie jednotlivých reformných krokov, na boj s oponentmi a kritikmi, na odhaľovanie falošnosti a škodlivosti protireformného populizmu a demagógie. V komunikácii sú kľúčové elektronické médiá. V prípade Ukrajiny je a stále bude najdôležitejšia televízia.

A tu je najdôležitejší, zásadný problém. Ukrajina potrebuje v reformnom procese omnoho silnejší LOC. Ako poradca ukrajinských ministrov sa snažím, aby sa to podarilo.