Prepis | 2. prednáška: Je globalizácia zlá, alebo dobrá? - Univerzita pre moderné Slovensko

Minimálne od stretnutia Svetovej obchodnej organizácie v roku 1999 v americkom Seattli sa stali protiglobalizačné demonštrácie súčasťou takmer každého zasadnutia Medzinárodného menového fondu, Svetovej banky, či stretnutia lídrov G8 alebo G20. Kapitalizmus, ktorý sa po páde komunizmu zdal byť jednoznačne triumfujúcim, je čoraz častejšie a čoraz viac spochybňovaný bez toho, aby voči nemu existovala akákoľvek zmysluplná alternatíva. Aj preto zrejme rastie obľúbenosť rôznych konšpiračných teórií, ktoré za všetkými problémami vidia spiknutia a sprisahania rôzneho druhu, ktorých spoločným menovateľom je, že vždy ide o spiknutie úzkej skupiny proti všetkým ostatným.

Je teda globalizácia dobrá, alebo zlá? Dovoľte mi odpovedať otázkou. Je striedanie ročných období dobré, alebo zlé? Globalizácia, rovnako ako striedanie ročných období, je tu, je realitou. Je tu a bude tu, či sa nám to páči, alebo nie. Aj preto bojovať proti globalizácii mi pripadá rovnako naivné a absurdné, ako bojovať proti striedaniu ročných období, bojovať proti striedaniu dňa a noci.

To však samozrejme neznamená, že nám má byť jedno, aký charakter globalizácia má, že nemáme rozmýšľať nad tým, ako sa správať a čo robiť. Rovnako ako pri zmene ročných období meníme oblečenie, obutie naše aj našich áut, aj v súvislosti s globalizáciou je dôležité, ako na ňu reagujeme, ako sa pripravujeme, ako počítame s jej dôsledkami, výzvami, prekážkami a príležitosťami.

Globalizácia ponúka obrovské množstvo príležitostí, ale vytvára aj mnoho hrozieb. Globalizácia umožnila miliardám ľudí zlepšiť za krátky čas svoj život tak ako nikdy predtým (o tom v ďalšej prednáške). Zároveň však viedla k takému prepojeniu sveta a svetovej ekonomiky, že aj nesprávne politiky a omyly, najmä ak sa šíria z najsilnejších krajín a dlhšie sa kumulujú, majú schopnosť negatívne zasiahnuť celý svet. Aj o tom je skúsenosť z nedávnej globálnej finančnej krízy a ešte stále doznievajúcej globálnej ekonomickej krízy.

Globalizácia ponúka obrovskú šancu na to, aby sa zlepšoval život. Asi najdôležitejšie je, že to, či bude globalizácia pre nás znamenať šancu, alebo hrozbu, záleží predovšetkým na nás samých. My sme tí, ktorí to môžu najviac ovplyvniť a platí to takmer stopercentne na úrovni jednotlivca a do značnej miery aj na úrovni firmy a krajiny. Na úrovni jednotlivca je najmä vzdelanie a reálna kvalifikácia tým najdôležitejším, čo predurčuje naše šance na úspech v globálnej konkurencii. Samozrejme závisí to aj od našej pracovitosti, vytrvalosti, aktivity, pružnosti, ochoty a schopnosti zdravo riskovať, ale aj od istej dávky šťastia. Kvalitné vzdelanie, vrátane jazykovej prípravy a angličtiny ako povinného cudzieho jazyka, v ktorom by sa mali vyučovať viaceré predmety od čo najnižšieho veku, by mali byť základom. Malo by to byť prioritou vzdelávacieho systému každej krajiny, ktorá to so svojimi občanmi myslí dobre a ktorá nechce pripustiť, aby sa z jej občanov stali v globálnej konkurencii hendikepovaní hráči druhej kategórie.

Spomeňte si na príklad outsourcingu služieb, ktorý sme spomínali v predchádzajúcej prednáške. Milióny ľudí v Indii, ale aj v iných rozvojových krajinách, si zlepšili životnú úroveň vďaka tomu, že globalizácia a informatizácia im umožňuje robiť prácu, ktorú predtým robili ich kolegovia vo vyspelých krajinách. Ale na to, aby to bolo možné, museli mať vzdelanie a ovládať cudzí jazyk, najmä angličtinu.

Tu musím urobiť jednu metodickú poznámku. Pomerne veľa ľudí považuje globalizáciu za zlú preto, lebo vnímajú svet vrátane sveta ekonomiky a globalizácie ako hru s nulovým koncom (zero sum game) a nie ako obojstranne prospešnú hru (win-win game). Hra s nulovým koncom je taká, kde ak jedna strana niečo získa, druhá strana musí presne toľko isto stratiť. Obojstranne prospešná hra je taká, kde získavajú obaja (alebo aj viacerí naraz).

Ako je to teda pri globalizačnom outsourcingu? Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že je to hra s nulovým koncom. V USA alebo v západnej Európe sa zníži počet miest vo výrobe alebo v službách a tieto sa prenesú do Indie alebo na Slovensko. Ale je to naozaj tak? Nie je. Pozitívne efekty sú na všetkých stranách. V materskej krajine (odkiaľ práca odchádza) sa zvyšuje ziskovosť firmy, a teda aj jej konkurencieschopnosť do budúcnosti, zvyšujú sa aj príjmy jej akcionárov. Prepustení zamestnanci síce strácajú prácu, ale ak je ekonomika zdravá a dynamická a má pružný trh práce, tak sa čoskoro zamestnávajú na iných miestach, spravidla s vyššou pridanou hodnotou  a vyššou mierou sofistikovanosti práce. Celkovo to teda pomáha reštrukturalizovať ekonomiku krajiny a udržiavať jej konkurencieschopnosť.

V krajine, kam investície prichádzajú, sú pozitívne efekty evidentné – viac ľudí má lepšie platenú prácu a rastie ich životná úroveň a kvalita života. Tým rastie aj ich dopyt po výrobkoch a službách, napríklad aj po výrobkoch a službách, ktoré vyrába a poskytuje materská firma, ktorá výrobu (resp. služby) outsourcovala. Pozitívny efekt pre všetkých spotrebiteľov je, že globalizácia týmto spôsobom znižuje náklady, a teda aj ceny výrobkov a služieb a robí ich dostupnejšími čoraz väčšiemu počtu ľudí.

Výstižným a milým nepriamym dôkazom, že pri ekonomickej globalizácii nejde o hru s nulovým koncom, je nasledovná skutočnosť – za hru s nulovým koncom považujú odporcovia globalizácie presun investícií na oboch stranách – v krajinách odkiaľ investície odchádzajú (kvôli strate práce), aj v krajinách, kam investície prichádzajú (kvôli repatriácii zisku).

Pozn.: Správne odpovede, na niektoré otázky z testu, nie sú zámerne obsiahnuté v texte prednášky. Dôvodom je snaha motivovať študentov k doplnkovému samoštúdiu a čiastočne tak (ako vyplynulo z reakcií a požiadaviek študentov) zvýšiť náročnosť testových otázok.