Prepis | 1. prednáška: Čo je nezamestnanosť a aké sú jej dopady? (Michal Paulov) - Univerzita pre moderné Slovensko

Dobrý deň. Moje meno je Michal Paulov a počas nasledujúceho trimestra si spolu preberieme jeden z problémov, ktorý v súčasnosti sužuje mnohé ekonomiky. Týmto problémom je práve nezamestnanosť. Okruh prednášok začneme teóriou, prejdeme však pomerne rýchlo k príkladom z praxe, na ktorých si ju vysvetlíme a nakoniec si načrtneme aj možné riešenia. Nevyhneme sa ani témam ako zákonník práce, rómska otázka, vývoj nezamestnanosti na Slovensku alebo potrebným reformám pre zlepšenie situácie na Slovensku. Preto verím, že nasledujúci blok prednášok bude pre vás zaujímavý.

Predtým ako si vysvetlíme, čo je to nezamestnanosť, si musíme najskôr objasniť, čo je to trh práce. Trh práce je pomyselný priestor, v ktorom sa stretáva ponuka práce, teda uchádzači o zamestnanie, s dopytom po práci, zamestnávateľmi. Predmetom transakcie je vykonaná práca. Ponuka práce predstavuje všetkých ľudí ponúkajúcich svoju pracovnú silu na trhu práce pri určitej výške mzdy. V prípade, že je uchádzač o prácu prijatý do pracovného pomeru, stáva sa z neho zamestnaný. V opačnom prípade ostáva bez práce, teda nezamestnaný. Tento vzťah vyjadruje jednoduchý graf.

 

(Zdroj: http://catalog.flatworldknowledge.com/bookhub/reader/2992?e=coopermicro-ch17_s03)

Ako vidíme, čím je mzda vyššia, tým je ponuka práce vyššia, pretože ľudia chcú pracovať za vysoké mzdy, no na druhej strane dopyt je nižší, nakoľko zamestnávatelia nemajú záujem zamestnávať ľudí pri danej mzdovej hladine. Tento model je samozrejme teoretický a rovnováhu na trhu práce, kedy by bola nezamestnanosť nulová, je v trhovom hospodárstve nemožné dosiahnuť.

Prejdime teraz k meraniu nezamestnanosti a jej definícii. Už od roku 1993 sa na Slovensku meria nezamestnanosť v súlade s odporúčaniami Medzinárodnej organizácie práce. Meranie prebieha výberovým zisťovaním pracovných síl, kedy za nezamestnanú je považovaná taká osoba, ktorá spĺňa nasledujúce charakteristiky: Má viac ako 15 rokov; v sledovanom týždni nemala žiadnu platenú prácu; v posledných štyroch týždňoch si aktívne hľadala prácu alebo si prácu našla a do zamestnania nastúpi najneskôr do 3 mesiacov; je schopná nastúpiť do práce najneskôr do dvoch týždňov.

Na základe meraní zisťujeme výšku nezamestnanosti,  povedzme si preto, aké má nezamestnanosť dôsledky na ekonomiku krajiny pri jej rôznych výškach.

Príliš nízka nezamestnanosť je sprevádzaná javom zvaným „teória efektívnych miezd“. Tá hovorí, že pokiaľ chce firma získať a udržať si zamestnancov lepších ako priemer, tak musí aj platiť viac ako je priemer. V prostredí s nízkou mierou nezamestnanosti však nie je na výber veľa uchádzačov o prácu a rastie tlak na udržanie kvalitných zamestnancov, nakoľko aj konkurencia sa ich pokúša prilákať. Tento stav následne spúšťa rast mzdovej úrovne v ekonomike. Pre príklad nemusíme chodiť ďaleko, stačí si porovnať mzdové podmienky v Bratislave a v ktoromkoľvek regióne s vyššou nezamestnanosťou.

Čím viac však nezamestnanosť rastie, tým viac sa vynárajú problémy pre ekonomiku ako takú. Nezamestnaný človek nielenže nevytvára pridanú hodnotu, ale ani nespotrebováva toľko, čo pracujúci človek, nesporí a navyše prijíma transfery od štátu, teda zaťažuje rozpočet. Preto rast nezamestnanosti negatívne ovplyvňuje mieru rastu HDP krajiny, ale aj štruktúru výdavkov vlády.

Proti nezamestnanosti bojujú vlády práve formou systémov automatických stabilizátorov, napríklad poistenia v nezamestnanosti, kedy odvádzame peniaze, kým prácu máme, aby sme dostávali dávky, keď ju stratíme a udržali si ako taký štandard života počas hľadania nového miesta.

Na to aby sme si našli pracovné miesto, musí daná pozícia na pracovnom trhu samozrejme existovať. Aby však miesto vzniklo, musia podniky prosperovať a rásť a spolu s nimi rastie aj ekonomika. Z pozorovaní sa zistilo, že slovenská ekonomika musí rásť prinajmenšom o približne 3% ročne, inak miera nezamestnanosti neklesá. Tento stav je spôsobený napríklad pribúdaním absolventov na pracovný trh, ako aj rastom produktivity práce v podnikoch. Pre jednoduchosť si ho môžeme predstaviť ako nahradenie pracovníka strojom, kedy podnik vyrába viac a zarába viac peňazí, no zamestnáva menej ľudí.

Často sa stáva, že pokiaľ je predikcia rastu nedostatočná, vláda krajiny využije peniaze z rozpočtu, prípadne si požičia, aby bojovala s nezamestnanosťou a zvyšovala hospodársky rast. Takéto výdavky majú iba obmedzený účinok, nakoľko dajú prácu nezamestnaným len počas trvania konkrétneho projektu. Môže ísť o stavbu a opravu infraštruktúry ako sú diaľnice alebo protipovodňové čistenie riek, no tiež môže ísť o školenia nezamestnaných, aby vedeli vykonávať rôzne iné práce. Samozrejme možností je viac. Verejné prostriedky sa dajú napríklad využiť aj na prilákanie nových investorov. V každom prípade sa však vláda snaží o znižovanie nezamestnanosti a zabránenie vzniku takzvanej dlhodobej nezamestnanosti.

Dlhodobo nezamestnaným je človek, ktorý si nevie nájsť prácu dlhšie ako jeden rok. Takáto osoba stráca pracovné návyky, prijíma transfery, neplatí si odvody do sociálnej poisťovne a nepodieľa sa na tvorbe HDP. Cieľom štátneho aparátu je teda mať za akýchkoľvek podmienok v krajine čo najnižšiu mieru dlhodobej nezamestnanosti, aj za cenu, že dlhodobo nezamestnaní budú krátko zamestnaní a potom rozšíria rady krátkodobo nezamestnaných. Teda budú bez práce menej ako jeden rok. Po opätovnom začlenení do pracovného procesu si daný jedinec nájde ďalšie zamestnanie ľahšie.

Teraz si povieme niečo o tom, za akých podmienok vzniká nezamestnanosť.

Sám som relatívne nedávno doštudoval a približne tri mesiace som si hľadal pozíciu, kde by som vedel uplatniť to, čo som sa naučil na univerzite. Tieto tri mesiace predstavovali frikčnú nezamestnanosť. Teda takú, ktorá je spôsobená hľadaním práce po doštudovaní, po presťahovaní sa, ukončení materskej, prípadne hľadaní lepšej pozície. Frikčne nezamestnaných ľudí môžeme označiť aj ako „dobrovoľne nezamestnaných“.

O inom type by nám vedeli rozprávať viac napríklad pracovníci v poľnohospodárstve. Teda o tom ako veľa práce majú od jari až do jesene v porovnaní so zimou. Presne na takomto princípe pracujúci ľudia zamestnaní iba počas určitého obdobia roka. Pravidelne rok čo rok, tvoria v čase kým nie je práca, skupinu cyklicky nezamestnaných.

Najproblémovejšou je štrukturálna nezamestnanosť. Tá vzniká napríklad vtedy, keď príde prevratná technologická novinka, ktorá nahradí ľudí vo výrobných postupoch alebo keď nastane recesia a plošne sa rušia pracovné miesta. Očividná bola napríklad pred krízou, keď hrozilo, že nebude dostatok pracovníkov pre automobilový priemysel napriek tomu, že skoro každý desiaty Slovák nemal prácu. Aby sme si štrukturálnu nezamestnanosť definovali presnejšie, tak vzniká vtedy, keď je nesúlad na trhu práce medzi ponukou určitých pracovníkov a dopytom po nich. Presne ako v poslednom príklade, automobilový priemysel potreboval pracovníkov a hoci nezamestnaných bolo stále veľa, málo z nich vedelo niečo o práci v automobilke.

Poslednou skupinou, o ktorej si povieme, sú ľudia pracujúci „na čierno“. Sú to osoby využívajúce sociálny systém, vykonávajúce prácu, z ktorej neodvádzajú odvody, ani neplatia daň z príjmu.

Vplyv na to, či človek skončí v skupine zamestnaných alebo obsadí niektorú skupinu nezamestnaných, má kvalita jeho ľudského kapitálu ale aj zákonník práce. O tom si povieme viac nabudúce. Ďakujem za pozornosť.