Prepis | Bonusová prednáška Martina Bruncka: Kolaboratívna ekonomika - nová ekonomická paradigma - Univerzita pre moderné Slovensko

- Vo svete sa čoraz viac hovorí o nástupe novej ekonomickej paradigmy, tzv. kolaboratívnej ekonomike, alebo „sharing economy.“

• Podľa mnohých zástancov tohto konceptu kolaboratívna ekonomika úplné nabúrava doteraz fungujúce hospodárske modely a to najmä v tom, kto a akým spôsobom vytvára a poskytuje tovary a služby
• V tejto prednáške by som sa chcel zamerať na stručný úvod do témy, čo je to kolaboratívna ekonomika, v akom štádiu sa momentálne nachádza a akým spôsobom sa reálne môže uberať v najbližšej budúcnosti

- Čo je to teda ta kolaboratívna ekonomika?

• Začnime najprv tým, ako funguje súčasná, štandardná ekonomika
• V súčasnej ekonomike tovary a služby v drvivej väčšine vytvárajú a predávajú špecializované inštitúcie známe pod slovom firmy. To znamená, že základný ekonomicky vzťah je medzi:
  • A) Firmou na jednej strane
  • B) Spotrebiteľom na strane druhej
  • firma predáva tovar, alebo službu, ktorú si kupuje spotrebiteľ
  • Príklad 1 - tovar:
    • Ak chcete používať auto, tak si ho musíte kúpiť – v princípe ho musíte vlastniť. Nejaká firma, povedzme Škoda, ho vyvinie a vyrobí a následné vám ho predá buď priamo, alebo cez ďalšiu firmu, s ktorou ma špeciálny vzťah – svojho dealera. Vy tak získate auto, ktoré môžete používať, keď ho potrebujete.
    • Teoreticky je možné, aby ste auto nevlastnili a len si ho požičiavali. Pokiaľ ho už ale nevlastní niekto z vašej rodiny, alebo vašich veľmi dobrých známych, tak si ho musíte požičiavať od ďalšej firmy – autopozičovne. To ale robí malo ľudí, pretože náklady na chod tejto firmy (autopozičovne) sú poväčšine dosť vysoké, čo dosť výrazné zvyšuje cenu, za ktorú vám môžu auto požičať.
    • Príklad 2 - služba:
      • Ak potrebujete prespať v inom meste (a nemáte tam dobrých známych), tak si ako spotrebiteľ musíte kúpiť službu od firmy – hotela (resp. od  firmy, ktorá je majiteľom tohto hotela.) Touto službou je nocľah.

- Ako funguje kolaboratívna ekonomika?

• V kolaboartívnej ekonomike nie je základný vzťah medzi firmou a spotrebiteľom, ale medzi:
  • A) Spotrebiteľom na jednej strane
  • B) Spotrebiteľom na strane druhej
  • Príklad 1 – tovar:
    • Ak chcete používať auto, tak v kolaboartívnej ekonomike si ho viete požičať vtedy, keď ho potrebujete, od niekoho (spotrebiteľa), kto ho už vlastní. Rozdiel oproti štandardnej ekonomike, kde by ste si ho požičiavali od autopozičovne, je v niekoľkých veciach:
      • Keďže si ho požičiavate priamo od spotrebiteľa, tak náklady na túto transakciu sú relatívne nízke, čo znamená, že si ho viete požičať za nižšie sumy
      • Daný tovar (auto) je využívaný podstatne efektívnejšie.
        • To znamená, že firmy ho predaju v oveľa menšom počte kusov. Podľa existujúcich analýz, každé zdieľané auto znižuje počet vlastnených áut o 9-13, čo zodpovedá strate príjmov pre výrobcov automobilov v sume minimálne 270.000 USD.
        • Zároveň to ale tiež znamená podstatne efektívnejšie využitie základných surovín a menej odpadu (tzn. pozitívny ekologický dopad.)
        • Ak existuje dobre fungujúci trh na báze kolaboratívnej ekonomiky pre daný produkt, tak je tiež menej podstatné produkt vlastniť – keďže môžete v ktoromkoľvek momente využiť presne taký produkt, aký v danom momente potrebujete (napr. veľkosť a typ auta) a bez toho, aby ste museli vynaložiť dopredu značný objem zdrojov do prvotnej investície na získanie daného produktu

 - Príklady segmentov, v ktorých sa začína úspešne rozvíjať kolaboratívna ekonomika

• Doprava – jedno kúpené auto, ktoré sa následné vo veľkom zdieľa (napr. Relay Ride, Carpooling.com, Lyft)
• Oblečenie, doplnky a spotrebný tovar - Prenájom produktov a ich výmena namiesto kupovania – od učebníc, cez oblečenie, až po kabelky (napr. Chegg, Bookcrossing, Rend the Runway, 99dresses, atď.)
• Ubytovanie – prenájom súkromných bytov domov/namiesto hotelov (napr. airbnb.com)
• Prenájom kancelárskych priestorov – prenájom voľného alebo prebytočného priestoru (LiquidSpace, OpenDesk, Desksurging, etc.)
• Personalistika – možnosť získať freelancerov, alebo dočasných zamestnancov (napr. oDesk, Elance)
• Finančne služby – od pôžičiek medzi spotrebiteľmi, až po investovanie do projektov a firiem (napr. Prosper, LendingClub, alebo Kickstarter)

 - Čo umožnilo, aby sa rozvíjala kolaboratívna ekonomika, a ktoré trendy a drivery tlačia dopredu rozvoj kolaboratívnej ekonomiky?

• technologické trendy/drivery
  • internet a mobilné platformy
    • internet je ideálny nastroj na vytvorenie trhu (trhoviska) pre daný tovar alebo službu - umožňuje zdieľanie informácií o tom, kto daný produkt potrebuje, a kto ho vlastni a dokáže ho ďalej poskytnúť
    • mobilné platformy, ako sú smart mobilné telefóny, alebo Ipady navyše umožňujú, aby ste mali prístup k danému trhu (trhovisku) kdekoľvek a kedykoľvek
• sociálny internet (reputiation management)
  • Na to, aby takéto niečo fungovalo, je veľmi dôležité, aby poskytovateľ produktu/služby dôveroval danému spotrebiteľovi (že mu daný produkt nezničí, že mu zaplatí dohodnutú sumu, atď.) a naopak, aby spotrebiteľ dôveroval poskytovateľovi produktu (že mu ho poskytne v takej kvalite, akú sľúbil)
  • V  tomto type ekonomiky je teda reputácia a schopnosť overiť si ju absolútne kľúčová.
  • Tu zohráva kľúčovú rolu tzv. sociálny internet, ktorý sa veľmi posunul dopredu v nedávnej minulosti, vďaka rôznym sociálnym sieťam a reputačným nástrojom, ktorých vznik umožňujú.
  • V počiatkoch internetu platilo, že na internete ste mohli mať úplnú anonymitu – nikto o vás nič nevedel, ak ste to nechceli.

 Internet v 90. rokoch:

• Dnes platí, že či sa Vám to páči alebo nie, na internete o vás vedia všetci všetko, čo môže byť v niektorých prípadoch problém, ale určite to výrazne uľahčuje fungovanie kolaboratívnej ekonomiky
• bezpečné on-line platby
• spoločenské trendy/drivery
  • tlak a snaha o udržateľnosť (najmä environmentálnu)
  • snaha o vytváranie komunít
  • rastúca hustota obyvateľstva je dôvod, prečo sa kolaboratívna ekonomika rozvíja najmä v mestách
  • generačný altruizmus je oveľa typickejší pre mileniálnu generáciu, ako pre predchádzajúce generácie
  • ekonomické trendy/drivery
    • monetizácia prebytočného alebo nevyužívaného majetku
    • záujem o zvyšovanie finančnej flexibility a nezávislosti
    • prístup vs. vlastníctvo
    • prísun rizikového kapitálu

 - Hlavné trendy a sily, ktoré naopak brzdia rozvoj kolaboratívnej ekonomiky?

• Vytváranie regulačných bariér, o ktoré sa snažia firmy pôsobiace v tých ekonomických segmentoch, ktoré sú najviac ovplyvnené kolaboratívnou ekonomikou
  • Kolaboratívna ekonomika totiž vytvára nový dopyt (napr. ľudia, ktorí by necestovali do iných miest, lebo nemôžu, alebo nechcú bývať v hoteli teraz cestujú, lebo môžu bývať v bytoch alebo domoch iných ľudí), ale taktiež presúva existujúci dopyt (napr. ľudia, ktorí by bývali v hoteli teraz namiesto toho bývajú v bytoch alebo domoch iných ľudí)
  • Nedostatok štandardizovaných reputačných a dátových systémov – väčšina poskytovateľov trhovísk pre kolaboratívnu ekonomiku sa zatiaľ stále spolieha na vlastné reputačné systémy

 - Budúcnosť:

• Kolaboratívna ekonomika bude mať dopad na väčšinu firiem, ale najmä na tie, ktorých produkty sú drahé, majú nízke využívanie, alebo sa ľahko požičiavajú (napr. ubytovanie, alebo automobily)
• Masa ľudí (crowds) sa budú čoraz viac správať ako firmy – s nástupom rapid manuracturing technológii, ktoré umožňujú lacnú výrobu malého počtu výrobkov (malých sérií), ako je napr. 3D tlač, je možné, že masy ľudí začnú vyvíjať a predávať čoraz viac produktov sami, to znamená bez toho, aby boli súčasťou firiem
• V konečnom dôsledku firmy budú nútené čoraz viac začať poskytovať takéto zdieľané služby, t.j. správať sa čoraz viac ako „spotrebitelia“, ktorí poskytujú tovary, alebo služby iným spotrebiteľom