Prepis | 1. prednáška: Ako sa zbaviť dlhov? (Ľudovít Ódor) - Univerzita pre moderné Slovensko

Dobrý deň. Moje meno je Ľudo Ódor a v nasledujúcich týždňoch sa budeme stretávať na tejto stránke a hovoriť o tom, ako ozdraviť verejné financie tak, aby zase neochoreli. Je to aktuálna téma v mnohých krajinách sveta, a preto som rád, že v rámci tohto veľmi zaujímavého projektu budem mať možnosť o nej diskutovať.

Začíname okrúhlym míľnikom. Vyspelé krajiny sveta v rámci zoskupenia OECD dosiahnu v tomto roku stovku. Oslavovať však určite nebudú, keďže ide o ukazovateľ dlhu na hrubom domácom produkte. Zjednodušene povedané, museli by rok zadarmo vyrábať na to, aby sa zbavili svojich dlhov. V mierových rokoch je to nový rekord. A zlé správy sa tu nekončia. Vyspelý svet totiž čaká nižší hospodársky rast v pokrízovom období. Voľného kapitálu na financovanie investícií je menej a banky sú taktiež veľmi opatrné pri poskytovaní úverov. Netreba zabúdať ani na výrazné starnutie populácie so svojimi negatívnymi následkami najmä na výdavky v oblasti dôchodkov, zdravotníctva a starostlivosti o seniorov. Napríklad na Slovensku pripadá v súčasnosti 6 ľudí na jedného seniora v poproduktívnom veku, o niekoľko desaťročí sa tento pomer zníži na 1,5. Podľa prognóz demografov ide o najvýraznejšie zhoršenie v rámci Európskej únie. Ak to zosumarizujeme, nielenže na ceste k nižším dlhom štartujeme z veľmi zlej pozície, ale ešte k tomu nám bude fúkať veľmi silný protivietor.

Ako teda môže svet riešiť problém vysokých dlhov? V zásade existujú tri cesty. Prvá z nich je najjednoduchšia. Ukázať veriteľom jednoduché a celosvetovo veľmi zrozumiteľné gesto, keď si budú pýtať späť svoje peniaze. Inak povedané, hovoríme o čiastočnom alebo plnom bankrote. Pardon, v Európe sa slovo bankrot v súvislosti so štátmi nepoužíva, hovorme o reštrukturalizácii dlhov. Výhodou takéhoto postupu je, že okamžité negatívne dopady na obyvateľov sú veľmi mierne. Netreba schvaľovať ťažké balíčky opatrení v podobe zvyšovania daní alebo výrazného znižovania investícií, dôchodkov, či sociálnych dávok. Nevýhodou je, že najbližšie desaťročia bude potrebné hospodáriť vyrovnane, lebo len málokto bude ochotný požičať takejto krajine.

Druhou alternatívou zníženia dlhov je tlač peňazí. Nezáleží na výške dlhu, ak mám v pivnici tlačiareň na peniaze. Veď nuly pripisovať na bankovky nie je žiadnym problémom. Výsledkom je samozrejme enormný nárast cien – teda hyperinflácia. Zdanlivo pekné riešenie, avšak s katastrofálnymi následkami pre obyvateľov, ktorí za veľmi krátky čas prídu o všetky svoje úspory. Existuje však aj miernejší variant v podobe zvýšenia inflačných cieľov centrálnych bánk. Napríklad, niektorí predstavitelia Medzinárodného menového fondu otvorene hovorili o tom, že by možno bolo rozumné snažiť sa udržať rast cien nie pod 2 %, ale dajme tomu 4 %. Osobne nie som presvedčený o tom, že by to neprinieslo viac problémov ako osohu. Manipulácia s inflačnými očakávaniami je hra s ohňom. Ak ľudia a firmy začnú pochybovať o budúcej inflácii, ľahko sa môžeme ocitnúť v inflačnej špirále. Nároky na mzdové nárasty budú vyššie, čo sa následne premietne do cien a inflačných očakávaní a kruh sa uzavrie.   

Treťou možnosťou, ako sa zbaviť dlhov, je dôveryhodným spôsobom znížiť schodok verejných financií a udržať ho tam. Prvá časť vety je menej problémová, dôraz musí byť na udržateľnosti, aby finančné trhy naozaj uverili, že časy života na úkor budúcich generácií sú preč. Najlepšie je, ak sa spolu so znížením deficitu podarí zmeniť aj štruktúru ekonomiky v prospech vyššieho rastu. Nič nie je efektívnejšie v boji proti deficitom ako vysoký a zdravý hospodársky rast. Aj investori skôr uveria v udržateľnosť konsolidácie, ak vidia, že krajina robí správne štrukturálne reformy.   

Nepochybujem o tom, že v najbližšom období uvidíme v akcii v nejakej miere všetky tri stratégie. Krajina ako napríklad Grécko by aj v prípade úspešného zníženia deficitu mala dlh nad 150 % z HDP. S takýmto balvanom na krku sa len veľmi ťažko napreduje, preto si myslím, že reštrukturalizácia dlhu je len otázkou času. Vyššiu infláciu si skúsia krajiny menej vyspelé. Na druhej strane však existuje riziko aj vo vyspelých krajinách. Ak sa nepodarí zatiahnuť včas ručnú brzdu, rast cien sa môže zrýchliť. Napríklad aj v USA, kde centrálna banka v ostatnom období veľmi intenzívne zvýšila voľné prostriedky na účtoch finančného sektora. Prevažná väčšina krajín si však určite vyberie tretiu alternatívu znižovania dlhov. V týchto prednáškach sa sústredíme práve na spôsob konsolidácie verejných financií. Jednak z dôvodu aktuálnosti pre Slovensko, ako aj preto, lebo ide o najlepšiu z hore uvedených troch alternatív.

V rámci ďalších prednášok sa najskôr pozrieme na to, akým spôsobom by sme mali znižovať deficit verejných financií, teda konsolidovať a neskôr budeme hovoriť aj o tom, ako udržať už dosiahnuté nižšie schodky.