Prepis | 8. prednáška: Najväčšie problémy slovenského zdravotníctva a ich riešenia - Súhrn (Marian Faktor) - Univerzita pre moderné Slovensko

Milé dámy, vážení páni, príjemný deň prajem a zároveň Vás vítam pri poslednej prednáške z cyklu problémy slovenského zdravotníctva a ich riešenia.

Za celý ten čas sme si povedali o výzvach alebo problémoch, ktorým čelí slovenské zdravotníctvo, ale aj iné zdravotné systémy v Európe alebo vo svete. Spomínali sme si platbu treťou stranou, ktorá je riziková z pohľadu účelného vynakladania finančných prostriedkov. Hovorili sme si o nízkom podiele miezd na celkovom HDP u nás na Slovensku, rozprávali sme si o mnohých ďalších skutočnostiach, ktoré sú rizikom pre udržateľnosť kvality, dostupnosti, ale aj financovania zdravotného systému.

Avšak tou najdôležitejšou výzvou je epidémia chronických ochorení a demografia, ktoré navzájom súvisia. Čiže demografia prináša dva zásadné vplyvy. Znižuje sa príjem od ekonomicky aktívnych a tým pádom aj disponibilné zdroje – a zároveň zvyšujú sa náklady na zdravotnú starostlivosť, keďže rastie podiel staršej populácie.

Táto obmedzenosť finančných zdrojov na jednej strane a na druhej strane nejasná definícia nároku, respektíve tvrdenie, že všetko je zadarmo, je jeden zo základných konfliktov v zdravotnom systéme. A pokiaľ tento konflikt pretrváva dlhšie, prenáša sa na nižšie úrovne medzi lekára, čiže poskytovateľa, a zdravotnú poisťovňu, alebo do druhého vzťahu, čo je ešte horšie, medzi pacienta a lekára.

Čiže kľúčovým v zdravotnom systéme je správne nastavenie a jasná definícia nároku na zdravotné služby hradené z verejného zdravotného poistenia. Tých konfliktov je v  slovenskom zdravotnom systéme ďaleko viac a možno aj preto si podľa najnovšieho prieskumu agentúry Fokus takmer polovica Slovákov myslí, že zdravotníctvu hrozí kolaps. A tento kolaps spájajú s rizikom alebo s ohrozením kvality a dostupnosti zdravotnej starostlivosti a zároveň s vyššími poplatkami za zdravotnú starostlivosť.

Nárok

Poďme si povedať pár slov o nároku, o tom, ako je zadefinovaný dnes a ako by zadefinovaný mal byť. Dnes máme v zákone povedané, že všetky zdravotné výkony vedúce k diagnostike a liečeniu ochorení sú hradené z verejného zdravotného poistenia, pokiaľ ide o prioritné diagnózy a tie sú v zásade všetky okrem stomatológie, plastickej chirurgie a pár ďalších. Čiže to je tá téza, že všetko je zadarmo. No povedzme si, ako je to v reálnom živote na nejakej bežnej, konkrétnej diagnóze – kŕčové žily alebo operácia varixov dolných končatín.

Táto operácia môže byť riešená v rámci jednodňovej chirurgie alebo v rámci hospitalizácie na chirurgickom oddelení všeobecnej nemocnice, fakultnej nemocnice, univerzitnej nemocnice a dokonca aj v srdcovo-cievnom ústave. Iná cena v jednodňovej chirurgii, iná cena na chirurgiách rôznych nemocníc, teda od všeobecnej po univerzitnú nemocnicu. To je, kde všade môže byť tá operácia realizovaná. Potom akým spôsobom, akým medicínskym spôsobom môže byť realizovaná, čiže môže to byť klasický chirurgický výkon, môže to byť mikrochirurgia, môže to byť operácia laserom alebo najnovšia metóda – operácia kŕčových žíl s využitím katétra na rádiofrekvenčnú abláciu. Rôzne postupy, ale zároveň aj rozdielne ceny. Tie ceny sú od 370 až po 1200 alebo až 1500 eur. A teraz tá otázka znie – každý v každej situácii a v každom prípade má nárok na celú škálu?

Jasná definícia nároku hovorí o tom, že tieto prístupy sú hradené z verejného zdravotného poistenia, 1 až 4, a dajme tomu ten piaty chirurgický postup je hradený z verejného zdravotného poistenia, ale zároveň je tam prípustný doplatok zo strany pacienta. Nejasná definícia nároku, netransparentnosť, to všetko zvyšuje korupčné správanie. Vo chvíli, keď pacient nevie jednoznačne, na čo má nárok, ako dlho bude čakať, ako ďaleko môže cestovať za zdravotnou starostlivosťou, jednoducho dožaduje sa tej služby v tom netransparentnom prostredí zvláštnym spôsobom, čo pre pacienta určite nie je žiadúce práve v tom jeho rozpoložení, pri tej jeho chorobe.

Takže jasná definícia nároku ako jeden zo základných pilierov každého zdravotného systému.

Financovanie

Hovorili sme si o nároku na zdravotnú starostlivosť ako jeden zo základných pilierov. Ďalším pilierom je systém financovania. V každom zdravotnom systéme sú aj súkromné zdroje. Či na Slovensku alebo v zahraničí, otázka je miera alebo podiel súkromných zdrojov na celkovom financovaní. Tie základné pravidlá pre súkromné zdroje sú nasledovné – musia byť transparentné, čiže každému musí byť zrejmé v tom systéme, že za čo sa platí a za čo sa platiť nemá a nesmie. Majú byť evidované, čiže musí byť jasné nielen zo štatistických údajov, že aký podiel tvoria, ale aká je to záťaž pre jednotlivca alebo pre rodinu, pretože riziko je, že práve chorý pacient alebo ľudia vo vyššej vekovej kategórii, ktorí častejšie navštevujú lekára, aby sme sa nedostali do štádia, že práve oni sú ohrození mierou súkromných poplatkov. Čiže majú byť evidované na jednotlivca, akou veľkou finančnou záťažou sú pre jednotlivca alebo rodinu.

Ďalším pravidlom je, že má v systéme fungovať limit spoluúčasti, čiže ak sú tam súkromné zdroje, sú evidované, sú jasné pravidlá a tým posledným má byť, že limit spoluúčasti – to znamená, že hlavne ohrozené skupiny alebo nízkopríjmové skupiny, alebo chronicky chorí pacienti nezaplatia viac ako je strop, a v prípade, že zaplatia viac, tak sú im tieto finančné prostriedky refundované. Zároveň súkromné zdroje, keď ich pripustíme v tom systéme, tak prinášajú účinnú motiváciu jednotlivca k spoluzodpovednosti za vlastné zdravie, pretože chronické ochorenia dokážu byť kompenzované a pacient vie byť v stabilizovanom stave v prípade, že je zodpovedný k vlastnému zdraviu – že chodí pravidelne na kontroly, na preventívne prehliadky, dodržiava liečebný režim alebo stará sa teda o vlastné zdravie. To sa týka v prípade cukrovky alebo v prípade astmy, tak určite je iný priebeh astmy u pacienta, ktorý fajčí a u pacienta, ktorý nefajčí. A práve diferencovaná sadzba poistného alebo odpustenie a refundácia poplatkov sú účinnými nástrojmi na motiváciu pacienta k spoluzodpovednosti pacienta za vlastné zdravie.

Subjekty

Čo sa má zmeniť z pohľadu kompetencií a zodpovednosti jednotlivých subjektov? Platí, že ten najdôležitejší je štát z pohľadu, že tvorí pravidlá. Tvorí pravidlá a stanovuje mantinely pre správanie sa jednotlivých inštitúcií v tom systéme. Okrem toho, že tie pravidlá definuje, kontroluje a prípadne sankcionuje ich nedodržiavanie. U toho občana má či už je zdravý alebo je pacientom zmeniť to nastavenie systému tak, aby bol motivovaný k zodpovednému správaniu za vlastné zdravie.

Čo sa mení u poskytovateľa? Dnes máme izolované poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Ten pacient ide k internistovi, k neurológovi, k svojmu lekárovi, ale často sú to len jednotlivé izolované epizódy zdravotnej starostlivosti. Práve v ére chronických ochorení je mimoriadne dôležité, aby tá zdravotná starostlivosť poskytovaná chronickému pacientovi bola integrovaná a koordinovaná. Čiže zmena od izolovaného poskytovania zdravotnej starostlivosti ku koordinovanej zdravotnej starostlivosti a zároveň poskytovatelia by nemali byť hradení alebo platení podľa počtu poskytnutých výkonov, ale tá zmena by mala spočívať v tom, že sú hodnotení alebo odmeňovaní za kvalitu a výsledky liečby.

Čo sa týka zdravotných poisťovní, už by to nemala byť len administratívna inštitúcia, ktorá distribuuje finančné prostriedky, ktoré jednak získa od poistencov a potom ich hradí poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, ale práve ona by mala byť zodpovedná za tú účinnú motiváciu svojich klientov. Ona by mala byť zodpovedná za tvorbu pravidiel alebo vytváranie podmienok pre tú koordinovanú zdravotnú starostlivosť. Pre zdravotnú starostlivosť, kde viacero lekárov alebo zdravotníckych pracovníkov, ktorí liečia jedného pacienta, navzájom zdieľajú informácie o tom pacientovi, o jeho chorobe aj o jeho liečbe. Súčasťou koordinovanej alebo integrovanej zdravotnej starostlivosti je teda zdieľanie informácií o pacientovi, môže tam byť objednávkový systém, vzdelávanie pacienta alebo jeho príbuzných, a zároveň je to predpoklad na odmeňovanie za kvalitu alebo výsledky liečby.

Poďme k štvrtému pilieru zdravotného systému a to je prostredie.

Prostredie

Stabilita a predvídateľnosť toho prostredia je mimoriadne dôležitá už z pohľadu investícií alebo prinášania inovácií do toho zdravotného systému. Pokiaľ sa pravidlá menia každú chvíľu alebo každé 4 roky, pokiaľ nie je zhoda na základnom smerovaní toho zdravotného systému a dochádza k neustálym zmenám pravidiel, v takomto prostredí nie je možné zvyšovať kvalitu a dostupnosť zdravotnej starostlivosti.

Len keď sa pozrieme do vyspelej Európy, zásadné zmeny zdravotných systémov sa nepodarí zrealizovať za jedno volebné obdobie. My sme zdravotný systém predstavili v úvode ako domček a teraz sme si povedali o tých základoch. Až keď sú pevné základy, až keď je zhoda na základnom smerovaní toho zdravotného systému, vieme zodpovedne povedať, že sa blížime k dlhodobým cieľom.

Zhrniem: tie dlhodobé ciele sú kvalitná a dostupná zdravotná starostlivosť, ktorá vedie vo svojich dôsledkoch k zlepšeniu zdravotného stavu. Je to ochrana rozpočtov rodín, jednotlivcov, ale aj verejných financií pred neodôvodnenými výdavkami, a po tretie je to sloboda voľby alebo rešpektovanie individuálnych potrieb jednotlivca. Je to poskytovanie zdravotnej starostlivosti s rešpektom a úctou k pacientovi.

A teraz čo má pribudnúť v tom zdravotnom systéme? Čo má byť tá jeho základná pridaná hodnota, ktorá zabezpečí, že ak máme dobre nastavené základy a budeme mať nejakú strednodobú víziu, čo zabezpečí, že ten systém bude mať aspoň predpoklady dosahovať takto stanovené ciele?

Je to spomínaný zdravotný plán a ja poviem len dve jeho podstatné súčasti.

Po prvé, jeho súčasťou je už spomínaná účinná motivácia jednotlivca k zodpovednému správaniu k vlastnému zdraviu a po druhé, prináša integrovanú a koordinovanú zdravotnú starostlivosť.

Milé dámy, vážení páni.

Našou ambíciou bolo predstaviť Vám zdravotný systém ako celok a ako funguje vo vzájomných súvislostiach. Samozrejme sú témy alebo oblasti zdravotného systému, ktoré sme nespomínali, pretože nebol dostatočný časový priestor, tak na záver ich aspoň vymenujem. Je to verejné zdravotníctvo, oblasť liekovej politiky, starostlivosť o dlhodobo chorých alebo vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov. O týchto témach možno niekedy v budúcnosti. Pre túto chvíľu sa s Vami lúčim a všetkým ďakujem za pozornosť.