Dobrý deň študenti,
dnes si uvedieme príklady možných riešení vysokej nezamestnanosti v podmienkach slovenskej
ekonomiky.
V mnohých predchádzajúcich prednáškach sa rozoberali riešenia, ktoré boli cielené na zvýšenie
hospodárskeho rastu alebo zlepšenie podnikateľského prostredia, ktoré by vytvorilo predpoklady pre
vytváranie nových pracovných miest a pokles nezamestnanosti. Išlo napríklad o riešenia smerujúce k
zlepšeniu vynútiteľnosti práva, znižovanie byrokratickej záťaže podnikateľov, znižovanie podnikových
daní a iné.
Táto prednáška bude však zameraná predovšetkým na oblasť dotýkajúcu sa pracovného trhu
najbližšie, teda na zákonník práce, školstvo a systém transferov. Fiškálne stimuly na dnes necháme
bokom.
Niet pochýb, že pri dlhodobom vysokom raste hospodárstva by sa situácia mnohých dnes
nezamestnaných osôb mohla pomerne rýchlo zmeniť. Aby sme však zvýšili zamestnanosť okamžite,
tak na to existujú isté páky.
Začneme zákonníkom práce. Posledné zmeny v zákonníku viedli k zníženiu pružnosti vypovedania
pracovnej zmluvy zamestnávateľa so zamestnancom, avšak zlepšenie na strane zamestnanca viedlo
k väčšej obozretnosti na strane zamestnávateľa – príklad sme si uviedli v jednej z predchádzajúcich
prednášok tohto trimestra.
V prípade flexibilnejšieho zákonníka práce by bolo možné na pracovnom trhu dosiahnuť okamžite
vyššiu zamestnanosť, napríklad zavedením často kritizovaných mini kontraktov podobných tým
v Nemecku. Teda dohodám, ktoré nepodliehajú zdaneniu a hlavne odvodovému zaťaženiu pri príjme
do 450 eur. S rastúcim príjmom však narastá aj miera odvodov a od hranice 850 eur sa platia odvody
v plnej výške.
U nás by bola táto hladina samozrejme nižšia. Možným dopadom by bolo delenie pozícií. Predstavme
si, že dnes zamestnáva firma jedného zamestnanca za určitú mzdu, kde je potreba platiť odvody.
Toto miesto by mohlo byť rozdelené medzi viacerých zamestnancov. Pôvodný zamestnanec by bol
samozrejme ukrátený, no na druhej strane zamestnávateľ by ušetril na odvodoch a bol by čiastočne
konkurencieschopnejší.
Podobné zameranie má americký program „JOB+“, kedy sa v štátnych inštitúciách vytvárajú pracovné
miesta pre nezamestnaných, alebo štát preplatí odvody pri zamestnaní človeka bez práce. Štát
zamestnávateľovi zašle aj dávky, ktoré by nezamestnaný dostal a zamestnávateľ ich vypláca ako
mzdu alebo súčasť mzdy. Takáto podpora sa skončí po roku až dvoch.
Ďalším krokom vedúcim k podpore hľadania práce alebo aspoň zlepšenia pracovnej spôsobilosti
nezamestnaných je plné naviazanie transferov, ktoré poberajú osoby evidované na úrade práce, na
zásluhovosť. Teda vytvárať v každej obci systém verejných prác, aby si všetci nezamestnaní udržali
aspoň určité pracovné návyky aj po dlhšej dobe bez práce. Takýmto spôsobom by sa dal čiastočne
obísť aj takzvaný „queue effect“, kedy dlhodobo nezamestnaná osoba je vyradená z výberu spomedzi
uchádzačov o zamestnanie kvôli predpokladu absencie pracovných návykov.
V nadväznosti na predchádzajúci bod by taktiež pomohlo zrušenie inštitútu minimálnej mzdy.
Samozrejme osoby zamestnané za menej ako je v súčasnosti minimálna mzda by si z pohľadu
priemerne zarábajúcej osoby nijak neprilepšili, avšak mali by väčšiu šancu nájsť si zamestnanie,
pričom teraz tú šancu nemajú.
Jednou z možností je taktiež znížiť odvodové zaťaženie všetkých zamestnancov v ekonomike. Toto
riešenie však nemá priamy dosah na okamžité zvýšenie zamestnanosti, no vytvára atraktívnejšie
podmienky pre podnikateľov v rovnakom zmysle, no nie až v takej miere, ako už u skôr spomínaných
mini kontraktov. Pre ilustráciu uvediem, že Slovensko má aktuálne 16-te najvyššie odvody na
zamestnanca v Európskej únii. Dosah na konkurencieschopnosť podnikateľov v našej krajine je preto
viac ako zreteľný.
V jednej z nasledujúcich prednášok si povieme niečo viac o zmene v zameraní školstva ako možného
predpokladu vedúceho k riešeniu dlhodobej nezamestnanosti.
Diskusia
Diskusia je zatiaľ prázdna.