Dobrý deň študenti,
v prednáškach z prechádzajúcich trimestrov sme sa už čo to o vývoji nezamestnanosti po roku 1989 dozvedeli. Preto sa dnes pozrieme na situáciu, ktorá vznikla po zmene režimu v trochu inom svetle, konkrétne, rád by som poukázal na makroekonomické nerovnováhy spôsobujúce nezamestnanosť.
V roku 1990 bola stále priemerná veľkosť podniku v Česko - Slovensku približne 3500 zamestnancov a to podotýkam už po reorganizácii. Pre porovnanie, v súčasnosti je 99% podnikov v EÚ malých, teda s počtom zamestnancov menej ako 50.
Vo federálnej armáde nachádzalo prácu 62 tisíc ľudí. Dnes je toto číslo samozrejme výrazne nižšie - 30 tisíc zamestnancov je v ČR a menej ako 14 tisíc je na Slovensku. Podobný vývoj nastal v prakticky každej oblasti, kde pôvodne dominovala prezamestnanosť zo strany štátu. Existujú samozrejme aj výnimky, kde ani po vyše dvadsiatich rokoch nedošlo k väčším zmenám v množstve štátnych zamestnancov.
Netreba však zabúdať na to, že jediným zamestnávateľom v tomto období už nebol štát a došlo k postupnému tvoreniu podnikateľskej vrstvy. Uvedený graf načrtáva situáciu od roku 1990 až po rok 2012 na príklade živnostníkov.
Obrázok 1 - Vývoj počtu živnostníkov za roky 1990 - 2012
(Zdroj: http://blog.edata.sk/2012/12/02/vyvoj-poctu-zivnostnikov-od-roku-1990/)
Ako som uviedol v jednej z predchádzajúcich prednášok, už v roku 1992 bola nezamestnanosť na území Slovenskej republiky na úrovni 12%. Postupným, hoci pomerne pomalým rušením prezamestnanosti v podnikoch z dôsledku prispôsobovania sa novej realite na trhoch, však začala narastať ešte viac.
V roku 1994 dosiahla hodnotu 14,6%. Následkom fiškálnych stimulov sa ju darilo držať pod úrovňou 14% do roku 1998, kedy makroekonomická situácia neumožnila dlhodobejšie umelo udržiavať vtedajší stav. Hoci ekonomika stále rástla viac ako 4% za rok, nezamestnanosť začala stúpať. Kulminácia nastala v roku 2001, kedy bolo nezamestnaných 19,2% obyvateľov Slovenska. Spôsobené to bolo škrtmi na výdavkovej strane rozpočtu, ako aj postupným znižovaním makroekonomických nerovnováh v ekonomike.
Netreba zabúdať, že rôzne regióny pociťovali zmenu hospodárskeho modelu odlišne. Úrad práce sociálnych vecí a rodiny uvádza, že v roku 2004, teda v roku vstupu Slovenska do EÚ, bola v regiónoch Rožňava, Rimavská Sobota, Revúca a Veľký Krtíš nezamestnanosť viac ako 31% a na jedno voľné pracovné miesto pripadalo 40 ľudí bez zamestnania.
Od roku 2004 do roku 2008 nezamestnanosť klesala rýchlym tempom z úrovne 18,1% na takmer polovicu, teda približne 9,6%. Dôvodom poklesu bol vysoký ekonomický rast v pomerne vyrovnanom hospodárskom prostredí.
Následná kríza však odhalila slabiny v hospodárstve Slovenskej republiky a aj miesta, ktoré ostali dlhodobo opomenuté. Ako bolo spomínané už v jednej z predchádzajúcich prednášok, nezamestnanosť sa prudko zvýšila a prešla iba miernymi zmenami takmer nezohľadňujúc rast, či pokles ekonomickej aktivity.
Tento stav je spôsobený opätovným zvýšením fiškálnych výdavkov, no i inými faktormi, ktoré nie sú dlhodobo hospodársky udržateľné. O možných riešeniach súčasnej situácie si ale povieme až v nasledujúcej prednáške.
Diskusia
Počet príspevkov v diskusii je 1. Zobraziť celú diskusiu.
Test k 5. prednáške nie je k dispozícii. Opravte ten stav, prosím.