Prepis | 4. bonusová prednáška: Svetová integrácia po 2. svetovej vojne (Nicolas Mauer) - Univerzita pre moderné Slovensko

Dobrý deň študenti Univerzity pre moderné Slovensko,

vítam Vás na štvrtej prednáške druhého trimestra, ktorá sa bude týkať integrácii vo svete po 2. svetovej vojne. V dnešnej  prednáške sa budeme venovať medzinárodným inštitúciám, ich charakteristike a prínosu pre spoločnosť.

Mnohé z tých najvýznamnejších medzinárodných organizácií vznikli v období po vojne, kedy mala spoločnosť za cieľ ,,spojiť sa", aby sa začala globálna diskusia na témy zabezpečovania mieru vo svete, ukončenia chudoby, zvýšenia zamestnanosti, zníženia nezamestnanosti, vytvorenia sociálnych istôt  a ďalšej podpory rozvoja ľudstva.

Ešte po 1. svetovej vojne inicioval vtedajší prezident USA Woodrow Wilson vznik Spoločnosti národov vo svojom dokumente s názvom ,,14 bodov prezidenta Wilsona". Táto medzinárodná organizácia, ktorá mala udržať mier vo svete začala svoju činnosť v roku 1920,kedy ju tvorilo 29 a neskôr až 54 štátov.

Dôležité je povedať, že Spoločnosť národov nebola úspešná, pretože nezabránila ďalšiemu svetovému konfliktu a ani nemohla, a to hneď z dvoch hlavných príčin:

1.) USA nevstúpilo do tejto organizácie (politika izolacionizmu)

2.) slabé kompetencie

Po druhej svetovej vojne vznikla terajšia OSN, čiže Organizácia spojených národov (v angličtine The United Nations). Organizácia oficiálne začala svoju činnosť 24. októbra 1945.

Jej hlavným cieľom je udržanie trvalého mieru vo svete a spolupráca medzi všetkými krajinami na Zemi v oblasti medzinárodného práva, bezpečnosti, ľudských práv a v stieraní sociálnych rozdielov medzi krajinami. Slovenská republika je členom OSN od roku 1993.

Medzi hlavné orgány OSN patria:

• Valné zhromaždenie
  
  Hlavný poradný orgán.
  Je tvorený zástupcami všetkých členských štátov.
  Každý člen má 1 hlas.

• Bezpečnostná rada

Nesie hlavnú zodpovednosť za udržanie mieru a bezpečnosti vo svete.
Tvorí ho 15 členov/ 5 stálych a 10 nestálych/.
Stáli členovia sú USA, VB, Francúzsko, Rusko a Čína.
Nestáli členovia sa volia každé dva roky.

• Hospodárska a sociálna rada

Orgán OSN pre koordináciu hospodárskych a sociálnych politík OSN.
Rieši otázky medzinárodného charakteru (hospodárstvo, sociálne veci, zdravotníctvo, kultúra).

• Medzinárodný súdny dvor

Hlavný súdny orgán OSN.
Sídlo: Haag.
Súdi vojnových zločincov ( známy prípad Radovana Karadžiča a Ratka Mladiča).
Tvorí ho 15 sudcov, ktorí sú volení na 9 rokov.
Od roku 2012 je predsedom Medzinárodného súdneho dvora Slovák JUDr. Peter Tomka, CSc.

• Sekretariát

Riadi ho generálny tajomník OSN (Pan Ki-mun).
Vydáva ročnú správu o stave práce OSN a jej budúcich činnostiach.
Generálny tajomník je volený Valným zhromaždením na odporúčanie Bezpečnostnej rady.
Sekretariát vykonáva správu mierových operácií, pripravuje štúdie a informácie pre členov OSN k ich stretnutiam.

(Nespomínam Poručenskú radu, ktorá po tom ako všetky krajiny pod správou OSN vyhlásili nezávislosť, nevykonáva  svoju činnosť).

Medzi ďalšie ciele OSN patrí zníženie počtu chudobných a hladujúcich, odstránenie negramotnosti, zníženie počtu nakazených HIV ,zníženie úmrtnosti detí a riešiť problémy pitnej vody.

Medzinárodný menový fond je medzinárodná organizácia, ktorá vznikla na základe Bretton-woodskej menovej sústavy. Vtedajším cieľom bolo stabilizovať medzinárodný platobný systém, ktorý bol nabúraný vojnou. V súčasnosti MMF podporuje spoluprácu v rámci medzinárodného platobného systému, vypomáha členom, aby udržali svoju finančnú rovnováhu. MMF zlepšuje komunikáciu medzi členskými krajinami a poskytuje odporúčania na zlepšenie ekonomickej situácie v členských krajinách. Ďalej analyzuje stav ekonomík a sprostredkúva stretnutia predstaviteľov MMF so zástupcami krajín. Medzinárodný menový fond poskytuje pôžičky na prekonanie problémov, ktoré sú vyvolané nerovnováhou platobnej bilancie v dôsledku zlej makroekonomickej politiky.

Orgánmi MMF sú:

• Rada guvernérov
• Výkonná rada
• Generálny riaditeľ
• Medzinárodný menový a finančný výbor

Rada guvernérov sa skladá z jedného guvernéra a jedného náhradníka pre každú členskú krajinu. Rada sa schádza raz ročne a je zodpovedná za voľbu členov do Výkonnej rady fondu. Rada prijíma dôležité rozhodnutia, ale väčšinu svojich kompetencií posunula na Výkonnú radu.

Výkonná rada pozostáva z 24 riaditeľov. Veľké ekonomiky majú vlastného riaditeľa, menšie sú zoskupené do obvodov približne piatich krajín. Rada systémovo rieši problémy globálnej ekonomiky a dohliada na kurzovú politiku členských krajín.

MMF je vedený generálnym riaditeľom, ktorý je predsedom Výkonnej rady a najvyšším riadiacim  pracovníkom MMF

Stalo sa pravidlom, že  riaditeľ MMF pochádza  z Európy a prezident Svetovej banky zo Spojených štátov. Súčasnou generálnou riaditeľkou MMF je Christine Lagardeová, ktorá vo funkcii nahradila Dominique Strass-Kahna.

Ďalšou inštitúciou založenou na základe Bretton-woodskej konferencie je Svetová banka.

Svetová banka poskytuje úvery rozvojovým krajinám. Tieto úvery slúžia k budovaniu lepšieho prostredia na investovanie, k udržovaniu ekonomického rastu a vytváraniu nových pracovných miest.

Hlavným cieľom Svetovej banky je zabezpečenie rozvoja a znižovanie chudoby vo svete.

Tvorcom projektu Svetovej banky bol aj známy ekonóm John Maynard Keynes.

Súčasným prezidentom Svetovej banky je Jim Yong Kim.

Do roku 2015 prijali ako záväzok všetky členské krajiny OSN a ďalších medzinárodných organizácií dosiahnutie tzv. ,,Rozvojových cieľov tisícročia“ (Millennium Development Goals).

Týmito cieľmi sú:

• odstránenie extrémnej chudoby a hladu
• dosiahnutie všeobecného základného vzdelania
• presadzovanie rovnosti žien a mužov a posilnenie postavenia žien
• zníženie detskej úmrtnosti
• zlepšenie zdravia matiek
• boj proti HIV/AIDS, malárii a ďalším civilizačným chorobám
• zabezpečenie zdravého životného prostredia
• vytvorenie globálneho partnerstva pre rozvoj

OECD (Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj) je medzinárodná hospodárska organizácia, ktorá združuje 34 ekonomicky najvyspelejších štátov sveta.

Členovia OECD uznávajú hodnoty demokracie a princípy trhovej ekonomiky.

Pôvodne existovala OEEC, ktorá implementovala tzv. Marshallov plán na rozvoj povojnovej Európy do praxe. Z Organizácie pre európsku hospodársku spoluprácu neskôr v roku 1961 vznikla OECD, ktorej cieľom je vytvoriť akúsi možnosť pre členské krajiny porovnávať svoje politické skúsenosti a koordinovať domácu politiku členských štátov.

OECD má  pomôcť udržiavať stabilitu a rozvíjať národné ekonomiky, prispievať k zvyšovaniu zamestnanosti a rozširovať liberalizáciu medzinárodného obchodu.

V tejto prednáške nie sú uvedené všetky medzinárodne dôležité inštitúcie. Snažil som sa spomenúť hlavne tie, ktoré majú najdôležitejší význam pre Slovensko z hľadiska ekonomického.

Ak máte záujem si bližšie naštudovať túto tematiku, ponúkam Vám prehľad  niektorých  dôležitých medzinárodných organizácií:

• NATO,
• NAFTA (Severoamerická dohoda o voľnom obchode)
• APEC (Ázijsko-tichomorská hospodárska spolupráca)
• Liga arabských štátov
• Svetová obchodná organizácia (agentúra OSN)
• OPEC
• OAPEC

Ďakujem vám za pozornosť.