Prepis | 3. prednáška: Faktory ovplyvňujúce dopyt po práci na strane zamestnávateľov na trhu práce (Ľudo Kaník) - Univerzita pre moderné Slovensko

V minulej prednáške sme si popísali, aké vplyvy pôsobia na trh práce pri ponuke pracovnej sily. Čo vplýva na správanie pracovnej sily a jej motivácie uchádzať sa na trhu práce o prácu. V tejto prednáške si popíšeme vplyvy, ktoré ovplyvňujú tú stranu trhu práce, ktorá potrebuje získať pracovnú silu na to, aby mohla realizovať svoje zámery. Tzn.  na zamestnávateľov.

Zamestnávateľ je spravidla súkromná právnická alebo fyzická osoba, podnikateľský subjekt, ale môže to byť aj štát, štátna správa, respektíve verejný sektor, ktorý potrebuje tiež pracovnú silu na zabezpečenie svojich úloh, ktoré vykonáva.

Rozhodujúcou zložkou v zdravo fungujúcej spoločnosti je ale podnikateľský sektor, prevažne a dominantne vlastnený súkromnými právnickými a fyzickými osobami, ktorý tak isto zabezpečuje cez financovanie štátu prostredníctvom daní aj prostriedky pre verejný sektor a štátnu správu. Podnikateľský sektor je preto kľúčový. Bez jeho dobrého fungovania by nemohli fungovať verejné služby ani štátna správa, keďže by nemali zdroj financií na svoje fungovanie.

Budeme sa preto venovať podnikateľskému sektoru ako zamestnávateľovi a vplyvom, ktoré naň pôsobia.

Podnikateľský subjekt, nazvime ho podnikateľ, bez ohľadu na právnu formu a typ vlastníctva,  vstupuje na trh s cieľom umiestniť svoje výrobky a služby, predať ich a zabezpečiť si tak príjem, ktorý minimálne slúži na úhradu nákladov, ktoré boli vynaložené na vyprodukovanie výrobku alebo služby a ktorého súčasťou v štandardnej situácii je zisk, ktorý je účelom podnikateľskej činnosti.

Na dosiahnutie tohto cieľa potrebuje podnikateľ pracovnú silu. Pracovnú silu si na trhu najíma na výkon práce, ktorú potrebuje vykonať. Najíma si ju za odmenu, mzdu, podľa situácie na trhu a podľa typu a kvalifikačnej náročnosti práce, ktorú táto pracovná sila má vykonať. Náklady na pracovnú silu sa premietajú do celkových nákladov potrebných na vyrobenie výrobku, alebo poskytnutia služby a sú zložkou konečnej ceny výrobku, s ktorou podnikateľ prichádza na trh.

V optimálnej situácii náklady na materiál, výrobné priestory, energie, poplatky a dane a mzdové náklady plus zisk vytvoria primeranú cenu výrobku či služby a produkt je uplatnený na trhu, odberateľ zaň zaplatí a podnikateľ môže znovu produkovať a zamestnávať pracovnú silu.

Na túto výslednú situáciu vplýva viacero faktorov. Aké to sú?  Všetky, ktoré ovplyvňujú konečnú cenu produktu. A dopyt po danom produkte. Predpokladajme, že dopyt je stabilný za istú konkrétnu cenu. V takom prípade úspech na trhu závisí od toho, či sa podarí vyprodukovať produkt, ktorého výrobná cena je pod hladinou predajnej ceny a vytvára dostatočný zisk.

Ak takáto situácia nenastáva, produkcia prestáva byť rentabilná. Ak náklady na produkciu sú vyššie ako cena, ktorá sa dá dosiahnuť na trhu. V takom prípade prestáva byť produkcia udržateľná a pre podnikateľa stráca zmysel. Odchádza z trhu a prestáva mať záujem a možnosť zamestnávať pracovnú silu.

To znamená, že zvyšovanie nákladov produkcie, vždy znamená tlak na zvýšenie konečnej ceny a pokiaľ trh neakceptuje zvyšujúcu sa cenu, znamená to ukončenie produkcie a zánik dotknutých pracovných miest.

Konkurencia vytvára súťaž, ktorá sa prejavuje rastom kvality produktu, ale aj tlakom na znižovanie cien. Preto náklady na produkciu sú samozrejme veľmi citlivou zložkou. 

Keďže si všímame trh práce, pozrime sa na náklady súvisiace s pracovnou silou.

Mzdové náklady zamestnávateľa sa skladajú zo mzdy, ktorú vypláca zamestnancovi a odvodov, ktoré musí odviesť v súvislosti so sociálnym a zdravotným systémom.  

Ako vidieť, odvody sú významnou súčasťou týchto nákladov. Daňové povinnosti, ktoré sa viažu ku mzde sú ďalšou zložkou, ktorá znižuje čistý príjem z práce pre zamestnanca.

Pri skupine zamestnancov s nízkou kvalifikáciou je táto časť nákladov zvlášť dôležitá. Pridaná hodnota, ktorú ich práca poskytuje je nízka a preto možnosť vynakladať na ich zamestnávanie finančné prostriedky je limitovaná.  Pokiaľ je táto skupina pracovnej sily početná, jej uplatnenie na trhu práce je obmedzené. Je nahrádzaná mechanizáciou a kvalifikovanejšou pracovnou silou. Preto akékoľvek zvýšenie nákladov na zamestnávanie tejto skupiny je veľmi citlivé a znamená ťažšie umiestnenie na trhu práce, pretože náklady na jej zamestnávanie prestávajú byť pre zamestnávateľa rentabilné a zmysluplné. Je to najohrozenejšia skupina pracovnej sily.

Čo je najväčšou hrozbou pre zamestnancov zo strany štátu ?

Predovšetkým administratívne zvyšovanie  nákladov produkcie. To je spravidla:

• Zvyšovanie odvodov
• Zvyšovanie daní
• Rast cien energií prostredníctvom poplatkov stanovených regulátorom
• Zvyšovanie administratívnych povinností zamestnávateľov
• Zvyšovanie nákladov a nárokov cez sprísňovanie legislatívy, predovšetkým pracovnej, bezpečnosti práce, hygienických predpisov, plnenia povinných noriem a pod.
• Zlá vymožiteľnosť práva

Administratívne zvyšovanie nákladov na prácu, tj. zvýšenie odvodov a  zvyšovanie minimálnej mzdy nad rast inflácie. Uvedené administratívne opatrenia, aj keď vyzerajú a aj sa spravidla prezentujú ako sociálne, majú negatívny sociálny dopad a znamenajú stratu práce pre túto skupinu pracovníkov.

Ďalšou zložkou, ktorá negatívne vplýva na motiváciu zamestnávať a ktorá zvyšuje náklady a znižuje zisk zamestnávateľa sú dane. Predovšetkým daň z príjmu. Ak dôjde k zvyšovaniu daní predovšetkým väčší zamestnávatelia pristupujú k optimalizácii daní, presúvajú zisk do krajín s nižším zdanením, alebo presúvajú celú produkciu do nákladovo priaznivejších lokalít. Dochádza k zániku pracovných miest a často aj k výpadku daňových príjmov rozpočtu.

Zamestnávateľ je tak isto motivovaný k zamestnávaniu pracovnej sily tým, že dosahuje zisk produkciou svojich výrobkov a služieb. Tak ako zamestnanec je motivovaný zárobkom, ktorý mu zabezpečuje živobytie a životnú úroveň v závislosti od jeho kvalifikačných schopností.

Ak štát nevníma citlivo tieto súvislosti, dochádza k poškodeniu trhu práce a rastu nezamestnanosti.

Na strane pracovnej sily tým, že pripustí zvýšenie sociálneho príjmu na úroveň príjmu z práce bez väzby na prácu a aktivitu prijímateľa.

Na strane zamestnávateľov zhoršovaním podnikateľského prostredia, zvyšovaním nákladov spôsobených administratívnymi zásahmi.

Kombinácia týchto faktorov je silným akcelerátorom rastu nezamestnanosti.