Prepis | 3. prednáška: Dvaja právnici, tri právne názory alebo ako sa tvorí právo (Lucia Žitňanská) - Univerzita pre moderné Slovensko

Obľúbený aforizmus, ktorý zľudovel do podoby pravdy hovorí, že kde sú dvaja právnici, tam sú najmenej tri právne názory. Prečo je to tak? Pretože právnici majú jednoducho zábavu z toho, aby komplikovali ľuďom život alebo je na vine legislatíva, pretože právne predpisy nie sú napísané tak, aby im každý rozumel a boli jednoznačné?!

Právna norma je pravidlo správania sa, niečo dovoľuje, prikazuje alebo zakazuje. Z povahy veci ale každá právna norma je a musí byť abstraktná, všeobecná. Pretože právna norma sa vzťahuje na neurčitý počet prípadov obdobného správania sa v obdobných situáciách. Neupravuje správanie sa konkrétnej osoby v konkrétnej situácii. Správanie konkrétneho človeka v konkrétnej situácii podriaďujeme (subsumujeme) pod právnu normu. A pritom vzniká samozrejme otázka, pre tento jeden konkrétny prípad, ako aplikovať všeobecnú právnu normu? Právnici majú na to nástroj, ten nástroj, to sú interpretačné metódy (doslovný alebo gramatický výklad, teleologický výklad atď.). A v konkrétnom prípade ich použitie závisí od uhla pohľadu, od toho, záujmy ktorej strany právnik obhajuje. A podotýkam, v tejto prednáške vychádzam z toho, že ide na oboch stranách o legitímny záujem a ich dobromyseľnú obhajobu.

Pre lepšiu zrozumiteľnosť, povedzme si príklad: podľa § 123 Občianskeho zákonníka platí, že vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Pričom podľa § 124 Občianskeho zákonníka majú všetci vlastníci rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana. A súčasne platí § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv.

Preto najmä nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.

Toľko právna norma. A teraz konkrétne prípady. Zo života, nie vymyslené.

Prvý prípad

Susedné pozemky, záhrady. Vlastník jedného pozemku má vo svojej záhrade úľ s včelami. Včely lietajú aj na susedný pozemok, samozrejme. Vlastník druhého pozemku sa na súde domáha odstránenie úľu, lebo na záhradu nemôže chodiť, pretože má alergiu na včelie uštipnutie. Kde je právo v konkrétnom prípade?

Iný prípad

Susedné pozemky. Jeden lemujú pri hranici pozemku vysoké stromy, roky. Vlastník druhého pozemku si na svojom pozemku neskôr postaví dom. Domáha sa na súde, aby sused vyrúbal stromy, pretože sa bojí, že ak príde silný vietor, môžu sa zrútiť na strechu jeho domu. Kde je právo v konkrétnom prípade?

V konkrétnom prípade rozhodne kde je právo, teda o použití všeobecnej právnej normy na konkrétny prípad, príslušný orgán, v našom konkrétnom prípade súd. Preto sa niekedy hovorí, že orgány ochrany práva sú orgánmi nachádzania práva pre daný konkrétny prípad. Kvalita rozhodnutia a zrozumiteľnosť rozhodnutia a jeho odôvodnenia v konkrétnej veci má vplyv na vnímanie práva a spravodlivosti sporiacich sa strán v konkrétnom prípade. Rýchlosť konania v konkrétnom prípade na usporiadanie vzťahov medzi stranami v reálnom čase, ovplyvňuje právnu istotu strán v konkrétnom prípade, teda to, že strany vedia, kde je právo a ako sa majú správať v konkrétnom prípade.

Niekedy sa strany uspokoja s rozhodnutím prvostupňového súdu, niekedy sa odvolajú a musí rozhodnúť odvolací súd. Niekedy v obdobných prípadoch rozhodujú súdy rôzne, a to aj odvolacie súdy. Vtedy prichádza na rad najvyšší súd a jeho kompetencia v oblasti zjednocovania súdnych rozhodnutí, prípadne ústavný súd a jeho kompetencia. Na Slovensku nemáme systém precedensov. Ale platí, že rozhodnutia súdov vyššieho stupňa, právny názor vyslovený v rozhodnutí súdu vyššieho stupňa je v konkrétnom prípade záväzný pre rozhodovanie súdu nižšieho stupňa. A súčasne platí, že súdy a právnici študujú a pracujú s rozhodnutiami najvyššieho súdu a ústavného súdu, používajú ich právnu argumentáciu vo svojej právnej argumentácii. Právny názor najvyšších súdnych inštitúcií sa tak stáva súčasťou právnej doktríny, uznávaného výkladu práva. Od kvality rozhodovania najvyššieho súdu a ústavného súdu, od toho, ako si napĺňa najvyšší súd svoje kompetencie pri zjednocovaní súdnych rozhodnutí tak závisí predvídateľnosť rozhodovania celého systému inštitúcií ochrany práva. 

Nekvalitné a nezrozumiteľné rozhodnutia, dlhotrvajúce súdne spory, nejednotná rozhodovacia prax potom vytvárajú pocit, že nie je právo.

Tento pocit vytvára tlak na riešenie. Často riešenie na zmenu právnej úpravy. Právna úprava sa tak mení na základe rozhodnutí súdov. Sú prípady, situácie, keď je to legitímne. Ak sa rozhodovacia prax v nejakej oblasti vzťahov dlhodobo vyvíja inak, než spoločnosť považuje za správne a spravodlivé, je to legitímny dôvod na to, aby zasiahol zákonodarca.

Ak však tlak na riešenie situácie „nepráva“ je tlakom, aby právna úprava bola konkrétnejšia, menej všeobecná a menej abstraktná a výsledkom je právna úprava reagujúca znova a znova na konkrétne prípady, problém nemá riešenie. Legislatíva, aj keď je prijímaná v tom najlepšom úmysle, nemôže nahradiť fungujúce inštitúcie. Pretože v konečnom dôsledku, každá norma bude vždy len abstrakciou, ktorá musí byť aplikovaná na konkrétny prípad orgánmi, ktoré to majú v kompetencii.

Rakúsko tento rok oslavovalo 200 rokov kodifikácie občianskeho práva. Ten istý základný právny predpis súkromného práva platí v Rakúsku už 200 rokov. Samozrejme, že bol za tých dvesto rokov novelizovaný. Ale základ je ten istý. Základné hodnoty občianskeho spolužitia sa nezmenili tak, aby bolo treba prijať v Rakúsku nový občiansky zákonník. To neznamená, že sa za 200 rokov nezmenil pohľad na správanie ľudí, na to čo je správne, čo je spravodlivé. Znamená to ale, že princípy a všeobecné normy občianskeho práva pri ich aplikácii na konkrétne životné situácie, práve vzhľadom na ich abstraktnosť, sú použiteľné dnes tak ako v minulosti, ak fungujú orgány aplikácie práva vo všetkých svojich funkciách.