Prepis | 2. bonusová prednáška: Medzinárodný obchod a modely medzinárodného obchodu (Nicolas Mauer) - Univerzita pre moderné Slovensko

Dobrý deň milí študenti UPMS,

vítam Vás na druhej prednáške tohto trimestra, ktorá nesie názov Medzinárodný obchod a modely medzinárodného obchodu.

Žijeme v dobe, kedy medzinárodný obchod prekvitá, neustále napreduje a sme svedkami toho, že produkty vyrobené v jednej krajine sa môžu za pomerne krátku dobu dostať do celého sveta. Podniky sú pod neustálym tlakom vyvíjať nové a nové technológie, ale zároveň aj znižovať svoje náklady, aby mohli uspieť v globálnej konkurencii.

Medzinárodný trh vznikol ako následok toho, že medzi národnými ekonomikami dochádzalo k pohybu tovarov, služieb, pracovných síl, kapitálu a z rozvíjania medzinárodných ekonomických vzťahov.

Medzinárodný obchod je vlastne výmena tovarov, služieb a kapitálu cez medzinárodné územie. Štáty, ktoré najviac profitujú z medzinárodného obchodu patria medzi krajiny s otvorenou ekonomikou. To znamená, že daná krajina vymieňa výrobné faktory a tovar so zvyškom sveta. Skoro vo všetkých krajinách sveta má medzinárodný obchod obrovský podiel na HDP danej krajiny. Ak chceme zistiť stupeň otvorenosti ekonomiky, zistíme ho pomerom vývozu a dovozu tej ktorej krajiny k jej hrubému domácemu produktu.

Medzinárodný obchod je dôležitý aj z hľadiska globalizácie, pretože bez neho by štáty boli odkázané len na tovary, ktoré sa na území tohto štátu vyrobia.

Medzinárodný obchod tlačí na domácich výrobcov, aby vytvárali kvalitnejšie produkty a aby rozširovali výrobu, t.j. sériovosť výroby má nový rozmer. Platí to aj o národnej ekonomike, ktorá môže viac napredovať už len z dôvodu, že sa môže porovnávať so svetovým trhom, čím vylepšuje svoj vlastný rozvoj.

Medzinárodný obchod ďalej znižuje výrobné náklady, plytvanie prírodných zdrojov a umožňuje ich úspory, taktiež úspory práce a výrobných zdrojov.

Medzi podnikmi sa kladie dôraz na kooperáciu a prehlbuje sa medzinárodná deľba práce.

S pojmom medzinárodný obchod sa spája pojem ekonomická interdepencia, čo znamená, závislosť medzi ekonomikami. Tieto ekonomiky sú tak prepojené, že opatrenia, ktoré boli zavedené v jednej krajine, majú vplyv aj na ostatné ekonomiky na celom svete. Tento stav nastal procesom globalizácie, kedy sa krajiny stali viac prepojenými.

Z histórie medzinárodného obchodu vieme, že už antickí filozofi premýšľali nad modelmi tohto obchodu. V tej dobe vznikol rozkol medzi tými, ktorí pozitívne vnímali medzinárodný obchod, pretože očakávali prínos z medzinárodnej výmeny tovarov a služieb, ale boli aj takí, čo hovorili o poškodení domácich výrobcov vonkajšou konkurenciou.

Ako si môžeme všimnúť ani dnes sme ešte neprekonali tento spor v spoločnosti.

Preto by som v nasledujúcej časti rád rozprával o modeloch medzinárodného obchodu.

Za prvý model sa považuje teória Adama Smitha, ktorý hovorí, že medzinárodný obchod ukazuje ako sa každá krajina snaží mať absolútnu výhodu v nákladoch na úkor druhých krajín. Môj názor je však taký, že za prvý model medzinárodného obchodu by mal byť považovaný merkantilizmus. Smer, ktorý mal veľký ohlas v Európe od 16. do polovice 18. storočia. Za hlavného predstaviteľa tohto smeru je považovaný Thomas Mun (viď. obr.), anglický obchodník a ekonóm, ktorý patril k zástancom kapitalizmu.

Pre niekoho možno známejší zástanca merkantilizmu bol minister financií a spolupracovník francúzskeho kráľa Ľudovíta XIV. Jean Baptiste Colbert (viď obr.2), ktorý aplikoval merkantilistické učenie vo francúzskom hospodárstve.

O čom bol merkantilizmus?

Merkantilisti často hovorili o tzv. ,,priaznivej obchodnej bilancii'', čo v nich ponímaní znamenalo, že hodnota exportu domáceho tovaru má byť vyššia ako hodnota importu zahraničného tovaru. Krajina bola podľa nich tým bohatšia, čím viac exportovala tovary, ktoré boli vyrobené na jej území. Inými slovami považovali vývoz hotových výrobkov do zahraničia za prospešný, ale na druhej strane vývoz surovín, ktoré mohli byť použité na spracovávanie a výrobu tovaru v inej krajine za škodlivý. Platilo to aj o dovoze len opačne.

Dovoz surovín sa pokladal za dobrý pre krajinu, ale dovoz hotových výrobkov sa považoval za zlý. Merkantilisti dávali do popredia záujem národa, a za druhotné považovali záujmy podnikateľov a robotníkov.

Medzi hlavných odporcov merkantilizmu patril práve Adam Smith, ktorý svoj postoj opísal vo svojom diele ,,Bohatstvo národov''.

Adam Smith tvrdil, že pre dosiahnutie vyššej životnej úrovne je potrebné, aby medzinárodný obchod  zvýšil veľkosť trhu danej krajiny vďaka špecializácií v určitom odvetví, čím by sa prehĺbila medzinárodná deľba práce a zvýšil by sa výkon svetovej ekonomiky a produkcie.

Dôležité je povedať, že Adam Smith vravel, že či už obmedzenia obchodu vládou, alebo naopak väčšia angažovať k propagovaniu obchodu vládou je vždy škodlivá.

Bol toho názoru, že len voľný obchod je dobrou vládou pre ekonomiku ako takú.

Ďalším modelom bol tzv. model komparatívnych výhod Davida Ricarda (viď obr.3), ktorý hovorí o tom, že krajina má produkovať ten tovar, na ktorého výrobu má relatívne nízke náklady, čiže má vyššie komparatívne výhody ako druhá krajina. Krajina môže zvýšiť svoju životnú úroveň tým, že sa špecializuje na výrobu výrobkov, ktoré dokáže vyrábať s najvyššou produktivitou práce. Teória komparatívnych výhod ukazuje, že medzinárodný obchod je prospešný aj pre krajiny, ktoré nemôžu vyrábať skoro žiadny tovar s najvyššou produktivitou práce, pretože môže produkovať tie tovary, na ktoré má komparatívnu výhodu.

Hlavným pilierom teórií medzinárodného obchodu je Heckscherova-Ohlinova teória, ktorá bola založená na rozdielnosti krajín. Teda, ak sa nelíšia v technologickej vyspelosti, líšia sa v ponuke výrobných faktorov. Ideou tohto modelu je, že krajina bude vyvážať taký tovar, ktorého zdroje sú relatívne v dostatočnom množstve a naopak dovážať tovar, na ktorého výrobu daná krajina nemá relatívny dostatok zdrojov. Inak povedané, má ich v obmedzenom množstve. Táto teória má v názve dve osobnosti, lebo švédsky ekonóm Eli Filip Heckscher vytvoril jej základy, ale dopracoval ju jeho študent Bertil Ohlin (viď obr.4)

Zaujímavosťou je, že Ohlin neskôr získal aj Nobelovu cenu z ekonomických vied za jeho priekopnícky príspevok k teórií medzinárodného obchodu.

Ekonóm Heckscher bol známy aj vďaka dielu ,,Merkantilizmus“, kde opisoval históriu merkantilizmu a jednoduchou formou sa snažil vysvetliť jeho fungovanie. 

Do dnešnej doby poznáme ešte niekoľko teórií medzinárodného obchodu ako napríklad ,,Teóriu nového obchodu", ktorá vysvetľuje empirické prvky obchodu. Tento model je založený na predpoklade monopolistickej konkurencie a výsledkom daného modelu je efekt domáceho trhu, ktorý hovorí, že spoločnosť, ktorá sa nachádza na určitom mieste bude čeliť obrovským nákladom na dopravu, preto sa daná továreň premiestni do krajiny s najväčším dopytom po danom výrobku, aby sa znížili náklady danej spoločnosti.

O ďalšej histórii medzinárodného obchodu a ekonomickej integrácii si povieme v ďalšej prednáške.

Ďakujem za Vašu pozornosť