Prepis | 2. prednáška: Dodržiavanie práva, vymáhanie práva a ekonomika (Lucia Žitňanská) - Univerzita pre moderné Slovensko

Vymáhanie práva v najširšom slova zmysle je subsystém spoločnosti, ktorý podporuje dodržiavanie zákona a odhaľuje a trestá osoby, ktoré porušujú pravidlá a normy, ktorými sa spoločnosť riadi. Toľko definícia použitá v predchádzajúcej prednáške. Čo to konkrétne znamená? Skúsme sa na to pozrieť cez niektoré príklady použité aj v predchádzajúcej prednáške.

Čo ovplyvňuje, či budeme na diaľnici dodržiavať rýchlosť? Alebo, prečo väčšina tých, ktorí na Slovensku bežne nedodržiavajú rýchlosť, ako náhle prekročia hranicu a ocitnú sa v Rakúsku, rýchlosť dodržiavajú? Máme nízke pokuty?

Predstavme si situáciu, že pokuta za prekročenie rýchlosti bude 1 000 eur a na diaľniciach nebudú policajti merať rýchlosť. Alebo si predstavme si situáciu, že pokuta za prekročenie rýchlosti bude 1 euro, nebude pritom hroziť žiadna iná sankcia ani pri opakovanom porušení pravidiel cestnej premávky. Policajtov bude na diaľniciach veľa, tak každých 10 kilometrov Vás odmerajú.

Ktorá zo situácií Vás bude motivovať dodržiavať rýchlosť. V prvom prípade je motivácia asi malá, v druhom to bude asi závisieť od toho, akú máte dlhú cestu pred sebou.

Ani jedna, ani druhá situácia nie je zo života. Ale poctivé odpovede na obe otázky nás dovedú k podstate. Sankcia, trest musí byť taký, aby bol citeľný, a súčasne musí existovať reálne riziko, že bude uložený.

Povedzme si iný príklad. V minulej prednáške sme spomínali príklad krádeže. Keď odrhnete tri slnečnice z poľa priateľke do vázy, je to na Slovensku trestný čin. Napriek tomu to asi niektorí z Vás urobili a urobia. Najprv sa poobzeráte, nikde nikto a ide sa na to. Ak by bolo pole pod kamerami, rozmyslíte si to.

To isté platí pri závažnej kriminálnej činnosti. O výške trestných sadzieb rozhoduje zákonodarca. O tom, či niekedy niekomu budú aj uložené, a či trestná politika bude plniť funkcie represie, ale aj prevencie (odrádzať od páchania trestnej činnosti) rozhoduje schopnosť polície a prokuratúry odhaľovať a vyšetrovať jednotlivé prípady trestnej činnosti a súdov rozhodovať o nich.

Poďme na iný príklad z predchádzajúcej prednášky. Požičali ste susedovi peniaze. Nedohodli ste si pri tom úrok, ani úrok z omeškania, veď je to sused. Sused nezaplatí v termíne, ako ste sa dohodli. Čakáte mesiac, dva, prestane Vás to baviť.

Dáte Váš spor na súd. Súd rozhodne do mesiaca, prisúdi Vám obvyklý úrok z omeškania. Dáte to exekútorovi, do ďalšieho mesiaca máte peniaze aj s úrokom na účte. A, samozrejme, aj s úhradou nákladov za právnika. Fajn, nabudúce si rozmyslíte, ale v krajnom prípade Vás sused znova uhovorí. Alebo to bude inak.

Dáte Váš spor na súd. Súd rozhodne o rok, prisúdi Vám obvyklý úrok. Dáte to exekútorovi, zhruba za ďalší rok máte (v lepšom prípade) každý mesiac splátku aj s úrokom na účte. Pre Vášho suseda to bola výhodná transakcia. Od banky by peniaze nedostal. Úroky, ktoré musí zaplatiť, nie sú oveľa vyššie, ako keby si požičal v banke. Splácať bude postupne. Nikdy v živote susedovi nepožičiate. Z Vášho pohľadu len náklady vrátane ušlého zisku, veď ste mohli peniaze použiť inak.

Aj v súkromnoprávnych vzťahoch, medzi občanmi, ale aj medzi podnikateľmi platí, že vymáhateľnosť práva určuje sankcia a schopnosť súdov a exekútorov rozhodovať a vymáhať.

Preto platí, že od kvality a efektívnosti fungovania inštitúcií, polície, prokuratúry a súdov závisí úroveň vymáhateľnosti práva. A súčasne platí, že nízka úroveň vymáhateľnosti práva predstavuje bariéru podnikania, pretože zvyšuje náklady podnikateľov. A v krajnom prípade spôsobuje platobnú neschopnosť.

Kvalitné a efektívne fungovanie inštitúcií ochrany práva podmieňuje efektívnu vymáhateľnosť práva a, súčasne, aj motivuje dodržiavať zákon.

Motivácia dodržiavať zákon môže vyplývať aj z iných faktorov, nielen z toho, ako fungujú orgány ochrany práva. Uvediem opäť príklad.

Zákon stanovuje, že zmluvy, ktoré uzatvárajú štátne orgány a samosprávy, a ktoré sa súčasne týkajú nakladania s majetkom štátu, resp. samosprávy, sa musia povinne zverejniť. Právna úprava je nastavená tak, že tieto zmluvy nadobúdajú účinnosť dňom nasledujúcim po ich zverejnení. To znamená, kým nie sú zverejnené, nie sú účinné a nemožno podľa nich postupovať, zmluvné strany ich nemôžu plniť. Ak by tak niektorá zo zmluvných strán urobila, riskuje, že druhá zmluvná strana bude môcť vymáhať plnenie späť. Strany sú tak motivované, ak chcú zmluvu naplniť, zabezpečiť jej zverejnenie.

Sú oblasti práva, kde dobre zakomponovaný motivačný mechanizmus v právnej úprave stimuluje dodržiavanie zákona, pretože dodržiavanie zákona je výhodnejšie, ako jeho nedodržiavanie. Možnosti takejto právnej úpravy sú však limitované, a potom platí, že zákon bez sankcie nie je zákon a zákon, ktorý nie je vymáhaný, taktiež zákonom nie je. Úloha štátnych orgánov, polície, prokuratúry a súdov sa tak stáva nezastupiteľnou. A preto platí priama úmera medzi kvalitou a efektívnosťou fungovania orgánov ochrany práva a vymáhateľnosťou práva, ale aj kvalitou podnikateľského prostredia, a tiež pocitom spravodlivosti.

Na záver pár údajov z rebríčka Doing Business, ktorý robí každoročne Svetová banka, a ktorý vyjadruje na základe rôznych kritérií kvalitu podnikateľského prostredia v jednotlivých krajinách. Jedným z kritérií, ktorým sa meria, je aj vymáhateľnosť zmlúv, pričom sa meria čas od porušenia zmluvy po finálne vymoženie pohľadávky (t.j. vrátane exekúcie).

Podľa tohto rebríčka, v kritériu vymáhateľnosti zmlúv, je Slovensko na 71. mieste, vykazuje sa vymáhateľnosť zmluvy za 565 dní, pričom náklady na vymoženie zmluvy sa vykazujú vo výške 30 percent hodnoty žalovanej pohľadávky. Pre porovnanie. Rakúsko je 6. na svete s dĺžkou vymáhania 397 dní a s nákladmi vo výške 18%, Nemecko je 8., s 394 dňami a 14,4% (meria sa aj počet úkonov, ktoré musí veriteľ urobiť, aby sa dosal k pohľadávke, tu je na tom Rakúsko lepšie ako Nemecko). A z druhého konca v rámci EÚ je Grécko na 90. mieste s dĺžkou vymáhania 819 dní pri nákladoch 14,4 % a Taliansko na 158. mieste s 1 210 dňami a nákladmi vo výške 29,9%.