Je globalizácia dobrá, alebo zlá? Dovoľte mi odpovedať otázkou. Je striedanie ročných období dobré, alebo zlé? Globalizácia, rovnako ako striedanie ročných období, je tu, je realitou. Je tu a bude tu, či sa nám to páči, alebo nie. Aj preto bojovať proti globalizácii mi pripadá rovnako naivné a absurdné, ako bojovať proti striedaniu ročných období, bojovať proti striedaniu dňa a noci…
UPMS má už 6979 študentov
6979
a co virtualne meny? vlady krajin sa ich boja, pretoze su konkurenciou k centralnym bankam, avsak mohli by vyznamne akcelerovat globelne vyrovnanie socialnej urovne, a zaroven zjednodusit hospodarsku politiku, nikto by nepotreboval mmf napriklad…
Pre vládu je odpoveďou v prvom rade rozumná štrukturálna politika, pružný trh práce, vzdelanie atď. Vláda je tu nato aby vytvárala podmienky pre rozvoj.
Pre podnikateľov je odpoveďou, lepší vyhráva. Kto sa lepšie adaptuje na meniace sa podmienky vplyvom globalizácie ten vyhráva.
Ako bolo povedané, globalizácii sa brániť nedá, dá sa na ňu len čo najlepšie adaptovať. Je to bezpochyby win-win game v hrubom meradle.
Moja otázka je podobná ako p. Diana.
Ak napr. podnik odíde do lacnejšej krajiny, znamená to, že tá lacná krajina je otvorená aj pre iné podniky. Teda ak 10.000 ľudí príde o prácu, aké je konkrétne riešenie (globalizačnej pravicovej) hospodárskej politiky? Pretože takých 10.000 ľudí s podobnou kvalifikáciou mi príde vysoký nárast pracovnej ponuky.
Vyspela krajina musi hladat riesenia v kvalifikacii obyvatelstva, vacsie investicie do vzdelania, vedy a vyskumu. Buducnost nie je praca “rukami”. Tato praca sa bude nadalej vykonavat, samozrejme tam kde je to pre podniky najekonomickejsie. Stat by nemal proti nej “bojovat” ale poskytovat co najlepsie prostredie pre podniky, firmy… pretoze globalizacia sa neda zastavit a tyka sa aj Slovenska. Mimochodom existuje EU fond pre vyrovnavania nasledkov globalizacie (EGF),
Ako sa vytvoria nove pracovne prilezitosti, ked je outsorcing coraz viac rozsirenejsi? Mali podnikatelia nedokazu vytvorit az tolko pracovnych miest a ti vacsi budu pravdepodobne outsorcovat, aby nezaostavali za konkurenciou, ktora outsorcingom zvysuje zisky uz davno, nie?
Ako teda dokaze vyspela krajina vytvorit rovnaky pocet pracovnych miest o aky prisla?
Dalej co sa stane, ak uz nebude priestor pre outsorcing, pretoze nebude v rozvojovych krajinach dostatok kvalifikovanych zamestnancov, pripadne nebude dostatok zamestnancov vobec? Firmy, ktore uz davno outsorcuju maju nizsie naklady a tym padom vedia stlacit cenu a maju tak znacnu vyhodu oproti firmam, ktore sa musia uspokojit s drahsou pracovnou silou a nemozu tak byt plne konkurencie schopni.
Ako pocitam, tak pocitam nie je to uplne zero sum game, no nenazval by som to ani win win game (ked sa na to pozeram z pohladu “zamestnanec v rozvojovej krajine” vs “zamestnanec vo vyspelej krajine”).