Prednaska je super do poslednej bodky. Michal, mas to trochu pomylene ale tak sak pusti si prednasku znova, popripade pre-browse-uj http://www.mises.cz tam ti v diskusiach radi ten tvoj nazor poopravia.
02.06.2014 | 10:16:24
Michal Smolenicky
sedliacky rozum vs rakuska skola
ludia zacnu sporit len v pripade ze cena penazi bude vysoka - t.j. uroky na sporiacich uctoch budu vysoke, vtedy obcan odlozi spotrebu a zacne sporit ... (podotykam, ze musia byt “primerane” vysoke, iny pripad je ak hrozi hyperinflacia (extremne vysoke uroky) .. ale to zatial nechajme bokom)
v tomto scenary su vsak kapitalovo narocne projekty “neatraktivne” resp. rizikove - budovat a rozisrovat kapacity za “drahe” peniaze sa malokedy vyplati ... obzvlast ak firma nevie vyuzit existujuce vyrobne kapacity (spotreba totiz klesla)
casom je penazi v bankach viac - tie ponukaju nizsie uroky ~ cena penazi klesa (suhlasim s Vami)
problem vsak je, ze v tomto scenary ludia zrazu prestanu sporit a zvysia momentalnu spotrebu na co firmy zareaguju zvysenim vyrobnych kapacit (v pripade ze uz vycerapli existujuce vyrobne kapacity)
09.02.2011 | 23:16:42
Michal Smolenicky
cize aby som to zhrnul
- ked ludia sporia, nikto neinvestuje do vyrobnych kapacit, pretoze ma problem naplnit tie existujuce (momentalna spotreba klesa)
- ked ludia minaju a vyrobne kapacity nestacia, firmy sa rozhodnu zvysit vyrobu - t.j. zacnu realizovat kapitalovo narocne projekty
co je presny opak toho co tvrdite p. Miklos ... budem rad ak ma vyvediete z omylu
09.02.2011 | 23:16:30
Miroslava Tekelová
Mám otázku a veľmi by ma potešilo, keby si pán Mikloš našiel čas na ňu odpovedať:
Rakúska škola (resp. jej predstavitelia Mises a Hayek) vidí príčinu kríz v manipulácii s množstvom a cenou peňazí zo strany štátu “ALE AJ” v systéme čiastočného krytia rezerv.
Moja otázka je:
- Prečo považujú systém čiastočných rezerv akoby až za DRUHORADÚ vedľajšiu príčinu?
- Nie je práve SYSTÉM ČIASTOČNÝCH REZERV ten HLAVNÝ základný problém, ktorý sa vlastne snaží štát hasiť (samozrejme, že s mizernými výsledkami) ovplyvňovaním úrokových mier?
- Ak by bol zrušený systém čiastočných rezerv (nahradený 100% rezervami a tvorba a distribúcia peňazí zabezpečená iným rozumnejším, logickejším a férovejším spôsobom), tak by vlastne štát nemal možnosť zasahovať do úrokových mier. Mýlim sa?
12.01.2011 | 18:34:13
Administrátor
Re: Juraj Trokan
Re: Peter Tkacenko
Ano mate pravdu vy, ale aj v teste je to OK
V teste je moznost Lvov, nie Lemberg takze zvolte novsi nazov, t.j. Lvov
Diskusia
Počet príspevkov v diskusii je 15. Zobraziť celú diskusiu.
Prednaska je super do poslednej bodky. Michal, mas to trochu pomylene ale tak sak pusti si prednasku znova, popripade pre-browse-uj http://www.mises.cz tam ti v diskusiach radi ten tvoj nazor poopravia.
sedliacky rozum vs rakuska skola
ludia zacnu sporit len v pripade ze cena penazi bude vysoka - t.j. uroky na sporiacich uctoch budu vysoke, vtedy obcan odlozi spotrebu a zacne sporit ... (podotykam, ze musia byt “primerane” vysoke, iny pripad je ak hrozi hyperinflacia (extremne vysoke uroky) .. ale to zatial nechajme bokom)
v tomto scenary su vsak kapitalovo narocne projekty “neatraktivne” resp. rizikove - budovat a rozisrovat kapacity za “drahe” peniaze sa malokedy vyplati ... obzvlast ak firma nevie vyuzit existujuce vyrobne kapacity (spotreba totiz klesla)
casom je penazi v bankach viac - tie ponukaju nizsie uroky ~ cena penazi klesa (suhlasim s Vami)
problem vsak je, ze v tomto scenary ludia zrazu prestanu sporit a zvysia momentalnu spotrebu na co firmy zareaguju zvysenim vyrobnych kapacit (v pripade ze uz vycerapli existujuce vyrobne kapacity)
cize aby som to zhrnul
- ked ludia sporia, nikto neinvestuje do vyrobnych kapacit, pretoze ma problem naplnit tie existujuce (momentalna spotreba klesa)
- ked ludia minaju a vyrobne kapacity nestacia, firmy sa rozhodnu zvysit vyrobu - t.j. zacnu realizovat kapitalovo narocne projekty
co je presny opak toho co tvrdite p. Miklos ... budem rad ak ma vyvediete z omylu
Mám otázku a veľmi by ma potešilo, keby si pán Mikloš našiel čas na ňu odpovedať:
Rakúska škola (resp. jej predstavitelia Mises a Hayek) vidí príčinu kríz v manipulácii s množstvom a cenou peňazí zo strany štátu “ALE AJ” v systéme čiastočného krytia rezerv.
Moja otázka je:
- Prečo považujú systém čiastočných rezerv akoby až za DRUHORADÚ vedľajšiu príčinu?
- Nie je práve SYSTÉM ČIASTOČNÝCH REZERV ten HLAVNÝ základný problém, ktorý sa vlastne snaží štát hasiť (samozrejme, že s mizernými výsledkami) ovplyvňovaním úrokových mier?
- Ak by bol zrušený systém čiastočných rezerv (nahradený 100% rezervami a tvorba a distribúcia peňazí zabezpečená iným rozumnejším, logickejším a férovejším spôsobom), tak by vlastne štát nemal možnosť zasahovať do úrokových mier. Mýlim sa?
Re: Juraj Trokan
Re: Peter Tkacenko
Ano mate pravdu vy, ale aj v teste je to OK
V teste je moznost Lvov, nie Lemberg takze zvolte novsi nazov, t.j. Lvov
Dakujeme,
tim UPMS