Závan starých časov
Pondelok, 10. 12. 2007
Tak máme nový rozpočet, podľa ministra financií doteraz najlepší. Nemyslím si to, pretože sú v ňom zle určené priority, namiesto investovania do vzdelania a budúcnosti sa ide investovať do štátnej správy a dotácií poľnohospodárom a rozpočet nebuduje ani toľko vládou omieľaný sociálny štát.
Pozoruhodný bol však na rozpočte aj priebeh jeho schvaľovania. Parlamentná diskusia o rozpočte bola dlhá, trvala štyri dni a vystúpilo v nej 57 poslancov, väčšinou opozičných. Vláda však rozpravu o zákone roka odignorovala. Okrem povinného vystúpenia ministra financií na začiatku a konci rozpravy vystúpil v diskusii k rozpočtu len jediný minister - Viera Tomanová.
Prvýkrát po novembri 1989 sa tiež stalo, že koaliční poslanci nepredložili k rozpočtu ani jeden pozmeňujúci návrh. Tieto predkladala len opozícia, ktorá navrhovala predovšetkým presuny prostriedkov v prospech vzdelania, vedy a výskumu, a na zvýšenie detských prídavkov o 100 Sk mesačne. Išlo o desiatky pozmeňovákov, ktoré sa snažili riešiť aspoň najväčšie disproporcie a nezvyšovali pritom deficit, pretože navrhovali ubrať zo zvýšených rezerv vlády a jej predsedu, z dotácií do poľnohospodárstva a zo zvýšených výdavkov na spotrebu a investície v štátnej správe. Ani jeden z desiatok takýchto pozmeňovacích návrhov nielenže neprešiel, ale nezískal podporu ani jedného koaličného poslanca. Počas Dzurindových vlád koalícia vždy podporila aspoň pár pozmeňovacích návrhov opozície a poslanci vždy presadili niektoré zmeny. Štátny rozpočet sa tak stával spoločným dielom vlády a parlamentu.
Situácia sa s príchodom Ficovej vlády zmenila. Pri schvaľovaní rozpočtu zavanulo komunistickou zatuchlinou. Aj vtedy bol parlament len poslušným vykonávateľom vôle strany a odmával všetko tak, ako to na základe pokynov z ústredného výboru navrhla vláda. Česť vašej poslušnej práci, súdruhovia!
