Štátnici a politici
Pondelok, 17. 9. 2012
Významný britský politik a spisovateľ 19. storočia Benjamin Disraeli zadefinoval rozdiel medzi štátnikom a politikom, keď povedal, že štátnik myslí na budúce generácie, kým politik myslí na budúce voľby.
Sú rôzne typy politikov. Takí, ktorí v strachu pred stratou popularity nerobia nič nepopulárne, ale aspoň neničia to, čo už urobené bolo, ale aj takí, ktorí sa kvôli svojmu politickému prospechu nerozpakujú zničiť aj to, čo pre lepšiu budúcnosť našich detí a detí našich detí už urobené bolo. Tých prvých by som si dovolil nazvať štandardní politici a tých druhých nezodpovední politici.
Keď sme počas druhej Dzurindovej vlády pripravovali a neskôr uskutočnili dôchodkovú reformu zavedením silného druhého piliera, neboli sme nútení urobiť to. Vedeli sme, že dôchodkový systém založený len na priebežnom, prvom pilieri, môže ešte desať, pätnásť rokov fungovať bez zásadnejších problémov. Zároveň sme vedeli, že dlhodobo je neudržateľný. Vedeli sme, že ak ho nezreformujeme, ohrozíme dlhodobú udržateľnosť verejných financií, ale najmä ohrozíme slušnú perspektívu pre budúce generácie. Demografické prognózy sú neúprosné a na rozdiel od tých ekonomických aj veľmi presné. Kým v roku 2000 pripadalo na jedného dôchodcu šesť ľudí v produktívnom veku, v roku 2050 to bude len jedna ku dvom. Inými slovami, kým v roku 2000 sa v priebežnom pilieri skladalo svojimi odvodmi na jeden dôchodok šesť ľudí, v roku 2050 to budú len dvaja.
Silný druhý pilier, ale aj potrebné zmeny v prvom sú nevyhnutným predpokladom k tomu, aby sme neohrozovali budúcnosť ďalších generácií. Európska komisia zaradila Slovensko do tretej, najrizikovejšej skupiny krajín EÚ27 z hľadiska dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Sme v skupine krajín, ktoré najviac ohrozujú slušnú perspektívu budúcich generácií. Aby sa to zmenilo, potrebujeme znižovať deficit, urobiť zmeny v prvom pilieri a posilniť druhý pilier (nie výškou odvodov, ale úpravou pravidiel). Ako sa k týmto výzvam postavila Ficova vláda?
Pod tlakom EÚ sa rozhodla urobiť potrebné, aj keď nepopulárne zmeny v prvom pilieri. Boli už schválené aj v parlamente, ale s odkladom účinnosti po voľbách. Vláda sa hlási aj k znižovaniu deficitu, ale výrazne si tu pomáha oslabením druhého piliera, najmä znížením príspevkov na polovicu.
Je to nezodpovedná politika nezodpovedných politikov, ktorí nemyslia na budúce generácie, ale len na budúce voľby.
