Prázdne reči - Univerzita pre moderné Slovensko

V minulých dňoch sa nechali počuť hneď dvaja známi ľavičiari s návrhmi na zmenu dnešného slovenského daňového systému v zmysle zavedenia vyššej progresivity zdanenia. Robert Fico na tlačovke svojej strany toho narozprával viac, napríklad do neba volajúce nehoráznosti o tom, že sme zastavili ekonomický rast stopnutím verejných investícií a nezmyselným konsolidačným balíčkom. Ak sme niečo zastavili, tak grécku cestu, na ktorú sa Slovensko vydalo práve pod vedením tohto pána.

K Ficovi sa pridala aj Brigita Schmögnerová, ktorá vo svojom článku otvorene horlí za zrušenie rovnej dane, ktorú nazýva „extrémnou deformáciou ... ktorá sa udomácnila v hŕstke antisociálnych postkomunistických štátov a je vyjadrením solidarity postavenej na hlavu“. Najskôr k Ficovi. Je zaujímavé, že tento hrdina mal zrušenie rovnej dane v programe, a predsa to neurobil, hoci štyri roky vládol. Presne tak ako zdanenie bánk a monopolov, o ktorých dnes znova vykrikuje z opozície.

Rád by som pánovi Ficovi aj pani Schmögnerovej pripomenul, že rovná daň nezrušila progresivitu, a teda ani solidaritu nášho daňového systému. Možno ich to prekvapí, ale miera solidarity sa ešte zvýšila tým, že nízkopríjmovým skupinám sa miera zdanenia nezvýšila, ale znížila. Dosiahlo sa to tým, že sa výrazne zvýšila (až trojnásobne) výška príjmu, ktorý sa nezdaňuje. Efektívna daňová sadzba sa teda pohybuje od nuly do 19 percent.

Rovná daň spolu s ďalšími „neoliberálnymi“ reformami, ktoré sme v minulosti urobili a ktoré Fico, Schmögnerová, ale aj mnohí iní kritizujú, posunuli Slovensko dopredu tak, ako nikdy predtým ani potom. Za dva roky po ich spustení sme predbehli v ratingoch ostatné krajiny V4, za ktorými sme dovtedy zaostávali. Podarilo sa nám zároveň výrazne naštartovať ekonomický rast, znížiť deficit verejných financií a verejný dlh, a zároveň zásadným spôsobom znížiť nezamestnanosť. A to bola tá najúspešnejšia sociálna politika.

Reformy postupne znížili nezamestnanosť takmer z 20 percent v roku 2001 na menej ako 10 percent v roku 2008. Po zavedení reforiem, vrátane rovnej dane, sa na Slovensku znížila miera chudoby meraná ako podiel obyvateľov, ktorých príjem je nižší ako 60 percent národného mediánu. Kým priemer v EÚ je 16 percent, u nás sa to v rokoch 2005 až 2007 znížilo z 13 na 11 percent, najmä vďaka poklesu nezamestnanosti.

Takže, súdruhovia, práve také reformy ako bola daňová, ktoré zvyknete opovržlivo nazývať „neoliberálnymi“, zabezpečili a zabezpečujú ľuďom lepší živoť. Nie vaše prázdne reči.