O populizme a principiálnosti - Univerzita pre moderné Slovensko

Stratégia politických populistov je jasná – presadzovanie a propagovanie ľúbivých a populárnych, ľahko zrozumiteľných riešení, ktorých skutočné dôsledky a náklady (väčšinou menej viditeľné a zrozumiteľné) sú obrovské. Inými slovami teda ide o sľubovanie a presadzovanie populárnych pseudoriešení, ktoré prinášajú voličské hlasy, ale v prípade, že sa naozaj realizujú, ich priame aj nepriame ekonomické a iné dôsledky sú také negatívne, že berú ľuďom perspektívu.

Na Slovensku sme o populistov nikdy nemali núdzu, Mečiar a Fico sú najvýraznejšie postavy tohto politického prúdu. Po udalostiach minulého týždňa môžeme skonštatovať, že pribudol ďalší – Richard Sulík. Presadzovaniu svojej populistickej straníckej agendy dokonca obetoval vládu, ktorej bola jeho strana súčasťou. Jeho politika nesie všetky znaky vyššie uvedenej definície populizmu. Populárne, jednoduché a zrozumiteľné pseudoriešenia (odmietnutie navýšenia eurovalu) bez ohľadu na dôsledky a náklady, ktoré by to prinieslo.

Populisti sa celkom logicky a prirodzene stávajú aj demagógmi, pretože bez neprípustného zjednodušovania a prekrúcania reality by boli ich postoje pri hlbšej a podrobnejšej diskusii neudržateľné. To isté sa stalo Richardovi Sulíkovi. V snahe zbaviť sa zodpovednosti za pád vlády, ktorú zhodil, a v úsilí maskovať hrubozrnný populizmus zavádza ostošesť. Na otázku, aké následky by to malo pre Slovensko, keby euroval neschválilo, odpovedá: „Nič by sa nestalo.“ Takže zjavne všetky spravodajské štáby sveta od Al Jazeera po japonské televízie prišli na Slovensko len tak, aj keď sa nič nedialo a nič nehrozilo.

Iný príklad zavádzania – Sulík tvrdí, že my sme otočili a oni nie, pretože pred rokom sme grécku pôžičku spolu odmietli a teraz už drží líniu len on a jeho SaS. Je to zase hrubozrnné zavádzanie. SaS nepovalila vládu na gréckej pôžičke, ale na rozšírení eurovalu, za ktorý pred vyše rokom aj so všetkými svojimi poslancami Sulík hlasoval. Bolo to 11. 8. 2010 a zo 142 poslancov hlasovalo za 140, medzi nimi všetci poslanci SaS. V dokumente, ktorého odmietnutím bola vyslovená nedôvera vláde Ivety Radičovej, o žiadnej gréckej pôžičke nie je ani riadok.

A ešte k principiálnosti, ku ktorej sa Sulík a jeho SaS v súvislosti s odmietaním eurovalu tak hrdo hlásia. Populisti a demagógovia majú od principiálnosti vždy veľmi ďaleko a nie je to inak ani tentoraz. Predstavitelia SaS napríklad tvrdia, že schválenie eurovalu bolo ekonomickou vlastizradou a že euroval je väčšia zlodejina ako vláda Roberta Fica, prípadne, že je to cesta k socializmu či nevoľníctvu. A napriek tomu by neboli mali problém, keby sme boli euroval schválili bez nich, spolu s Ficom, a potom by s nami, zodpovednými za také hrozné veci, spokojne vládli ďalšie tri roky. Zvláštne, však?