O figúrkach a hýbateľoch - Univerzita pre moderné Slovensko

Po voľbách v marci 2012 som na tomto mieste písal o tom, že osud Slovenska je v rukách jedného človeka a ten človek sa volá Robert Fico. Písal som o tom, že z hľadiska koncentrácie moci je v podobnej situácii, ako Viktor Orbán v Maďarsku a že to bude predovšetkým jeho voľba a jeho zodpovednosť, ako s touto mocou naloží.

Do istého času možno viacerí dúfali, že bude rozumný a zodpovedný, dnes je čoraz jasnejšie, že to bola planá nádej a túžba.

Po oznámení prezidenta Ivana Gašparoviča, že nevymenuje v parlamente riadne zvoleného Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora, sa na hlavu prezidenta spustila lavína kritiky a obviňovania. Celkom oprávnene, to, čo urobil, je bezprecedentné porušenie slovenskej ústavy a zneužitie prezidentských právomocí. Obávam sa však, že pri celom tom huriavku a kriku nám uniká podstata. A ňou je skutočnosť, že Ivan Gašparovič je len figúrkou, ktorou ťahá niekto iný. Je to síce dôležitá figúrka, žiadny pešiak, ale stále len figúrka. Hýbateľom procesov nie je Gašparovič, ale Fico, ktorý je aj hýbateľom figúrky s menom Gašparovič.

Situácia je naozaj vážna, to, čo tu hýbatelia a figúrky predvádzajú, je útokom na samotnú podstatu demokracie a právneho štátu. Demokracia totiž nie je diktátom väčšiny a väčšina by preto mala rešpektovať pravidlá delenia moci, dodržiavanie ústavy a zákonov, práva menšín, nezávislosť niektorých inštitúcií a podobne. Právny štát zase nemôže existovať, ak si vládna väčšina politicky, či personálne podriadi a ovládne políciu, prokuratúru a súdnictvo. Spomeňte si na to, čo sa deje pri voľbe šéfa Najvyššieho kontrolného úradu, či šéfa Úradu pre verejné obstarávanie, ako sa správajú verejnoprávne médiá, aký je stav v súdnictve a čo s tým vláda robí, pridajte si k tomu situáciu okolo generálneho prokurátora a máte to čierne na bielom. Robert Fico u nás buduje režim, ktorý novinár a spisovateľ Fareed Zakaria nazval v deväťdesiatych rokoch neliberálnou demokraciou a ktorého hlavnými reprezentantmi boli Slobodan Miloševič, Alexander Lukašenko a – Vladimír Mečiar.

Dnes štafetu prebrali ďalší – síce sofistikovanejší a modernejší, ale práve preto nie menej nebezpeční reprezentanti – Viktor Orbán v Maďarsku a Robert Fico na Slovensku. Zatiaľ to síce nie je také zlé, ako pri prvej generácii neliberálnych demokratov a ani na Slovensku také zlé ako u našich južných susedov, ale nezabúdajme, keď sa žaba varí pomaly, môže to byť ešte fatálnejšie, ako keď sa riadne prikúri.