Neuveriteľné - Univerzita pre moderné Slovensko

Práve v týchto novinách som sa pred pár dňami dočítal, že ministerstvo hospodárstva navrhuje poskytnúť spoločnosti SCP Ružomberok investičný stimul 25,4 milióna eur vo forme daňových úľav. Firma nevytvorí žiadne nové pracovné miesta, ale ak stimul dostane, neprepustí 383 ľudí, ktorých by inak musela prepustiť.

Aj keď ide o nehoráznosť, táto správa sama osebe až taká neuveriteľná nebola. Schopnosti pána Fiľa a jeho zviazanosť s dnes vládnucou stranou sú verejne známe.

Čo však považujem za neuveriteľné, sú reakcie ostatných, ktorí sa k tomu vyjadrovali. Z medializovaných informácií vyplýva, že ministerstvo financií súhlasí, problém nevidí bývalý minister hospodárstva, ani jeho bývalý štátny tajomník (dnes obaja opoziční poslanci) a dokonca ani šéf Transparency International. Médiá tiež blahosklonne mlčia, alebo len veľmi opatrne, jemne hryzkajú, naznačujúc istú kontroverznosť. Jediný komentár, ktorý viac-menej triafal do čierneho, som objavil na blogu a jeho názov je veľmi výstižný: „To sa už všetci v tejto republike zbláznili?“ Autor vyčísľuje, že ak by všetci prepustení dostávali od štátu dnešnú priemernú slovenskú mzdu, tak by suma, ktorú štát ide firme podarovať, stačila na ich mzdy počas siedmich rokov.

Áno, je to veľa peňazí, navyše v čase, keď chýbajú všade, no myslím si, že podstata problému je inde. Žiadať od štátu peniaze za to, že neprepustím ľudí, ktorých nepotrebujem, je samo osebe absurdné a nakoniec aj škodlivé. Je to taký precedens, že ak by sa mal uplatniť v širšom meradle (a prečo by sa nemal, keď sa stimuly vraj prideľujú podľa rovnakých pravidiel všetkým), tak by to znamenalo zafixovanie ekonomiky v dnešnej štruktúre a tiež rýchly krach verejných financií.

Zánik starých pracovných miest a vznik nových, podľa možností s vyššou pridanou hodnotou, sú procesom, cez ktorý dochádza k reštrukturalizácii ekonomiky a jej udržateľnému rastu. Hovorí sa tomu aj flexibilný trh (najmä práce) – Schumpeter to nazval kreatívnou deštrukciou a považoval ho za hlavnú hybnú silu vývoja a rozvoja trhovej ekonomiky.

Mimochodom, staronový premiér Fico sa opakovane veľmi kriticky vyjadroval k tomu, že sme len montážnou dielňou Európy a že by sme mali našu ekonomiku reštrukturalizovať a orientovať ju na sofistikovanejšiu výrobu a služby s vyššou pridanou hodnotou. V tomto s ním môžem len súhlasiť. Ak to však chce dosiahnuť tak, ako to zatiaľ robí a pripravuje jeho vláda a jeho strana, tak mám obavy, aby sme o pár rokov nostalgicky nespomínali na časy, keď sme boli „iba“ montážnou dielňou Európy.