Ako Ficova vláda šetrí - Univerzita pre moderné Slovensko

Pred pár dňami vláda schválila Program stability SR na roky 2014 – 2017. Eurostat predtým zverejnil aprílovú notifikáciu dlhu a deficitu za rok 2013. Deficit dosiahol úroveň 2,77 percenta a dlh 55,4 percenta HDP. Keďže rozpočtom plánovaný deficit bol na úrovni 2,94 percenta, výsledok je lepší ako plán. To je síce úspech, ale zďaleka nie taký, ako to interpretuje vláda. Tá sama priznáva, že nevieme, ako budú čísla vyzerať po jesennej notifikácii, keď sa deficit aj dlh prepočítajú podľa novej, prísnejšej metodiky ESA 2010, ktorá už nebude akceptovať finty, ako je napríklad presun prostriedkov z druhého piliera dôchodkového systému. Len táto položka pritom predstavuje za rok 2013 sumu takmer 700 miliónov eur, alebo jedno percento HDP.

Ešte väčší problém je v tom, čo vláda nielenže nepriznáva, ale kde klame a zavádza – v kvalite a udržateľnosti konsolidácie a jej vplyve na ekonomický rast. V Programe stability vláda správne konštatuje, že najväčšou výzvou hospodárskej politiky je zladenie nevyhnutnej fiškálnej konsolidácie „s cieľmi rastu, zamestnanosti a kvality života“. Vzápätí hrdo konštatuje, že „ciele hospodárskej politiky vlády SR pružne reagujú na aktuálnu hospodársku situáciu, pričom prioritou je zabezpečenie dlhodobo udržateľného rastu ekonomiky, ktorý je podmienkou pre rýchly rast životnej úrovne a dobiehanie rozvinutých členských štátov EÚ“.

Nie je to, žiaľbohu, pravda. Fiškálna konsolidácia, ktorá by takéto predpoklady spĺňala, by musela byť založená predovšetkým na úspore neproduktívnych verejných výdavkov a menej na raste príjmov z daní a odvodov. Vládny materiál (predkladaný ministrom financií) však ukazuje, že to tak nie je. Vláda sa v ňom hrdí tým, že v roku 2013 dosiahla konsolidačné úsilie vo výške 1,86 percenta HDP. Ak sa však na strane 30 pozrieme na zoznam konsolidačných opatrení, tak zistíme, ako to naozaj je. Celkový vplyv 23 konsolidačných opatrení je 2,2 percenta HDP (1,557 miliardy eur), z toho však opatrenia na strane výdavkov celkovo zvyšujú deficit (o 411 miliónov eur), a teda na dosiahnutie 1,6-miliardovej konsolidácie bolo potrebné zvýšiť príjmy takmer o dve miliardy eur. Vláda teda nielenže nie je schopná šetriť, ona zvyšuje výdavky a aby potom dosiahla potrebnú konsolidáciu, musí o to viac zvyšovať dane, odvody a iné poplatky a vykrádať druhý pilier.

Ak vás bude Kažimír presviedčať, ako vláda šetrí, opýtajte sa ho na stranu 30 Programu stability. Tam on sám tvrdí presný opak.